Veľkosť samozásobiteľského gazdovstva

Cena za bývanie a peniaze za potraviny patria k najväčším výdavkom každej rodiny alebo jednotlivca. Ak nemáte možnosť zvýšiť svoj zárobok, možno uvažujete, ako znížiť výdavky. Kto býva v bytovom dome, veľa priestoru na šetrenie nemá. Vlastníctvo záhrady a voľný čas dávajú lepšiu perspektívu. Akú veľkú plochu musíte mať k dispozícii, aby ste vypestovali dosť potravín aspoň pre čiastočnú sebestačnosť?

Súčasná spoločnosť je tak vzájomne poprepájaná, že nie je možné úplne sa odpojiť od systému a žiť „na samote u lesa“. Súčasné zákony nás nútia bez ohľadu na to, či pracujeme alebo nie, pravidelne platiť minimálne zdravotné a sociálne odvody, hoci by sme žili tak zdravo, že by sme žiadnu lekársku starostlivosť nepotrebovali a starobný dôchodok nepožadovali. Jednoducho také sú zákony a exekučný systém by nás pripravil aj o náš majetok, keby sme ich ignorovali. A dane z majetku nás opäť nútia nejakým spôsobom si zabezpečiť zdroj financií, pričom iné zákony nám výrazne komplikujú možnosť zarobiť ich predajom produktov vlastnej práce. Ako keby vládam viac záležalo na tom, aby sme museli byť zamestnancami a plátcami daní, než aby sme boli šťastní a spokojní.

Z toho jasne vyplýva, že v prípade záujmu o pestovanie vlastných potravín musíme zabezpečiť kombináciu vhodných pestovateľských plôch, dostatku času a zamestnania či iného zdroja peňažných príjmov. Vzájomné pomery týchto troch zdrojov sú závislé aj od toho, koľko členov má naša domácnosť a či sú v nej aj deti v systéme školskej dochádzky a vzdelávania. Cesta k úplnej potravinovej sebestačnosti je tak viac-menej pre väčšinu z nás uzatvorená a má význam hovoriť len o čiastočne sebestačnom zásobení sa potravinami. Teda nie v úplnom rozsahu a nie v úplnom sortimente.

Na druhej strane ak má aspoň jeden člen domácnosti trvalý finančný príjem (mzda, dôchodok, renta či iné finančné výnosy) a druhý či ďalší disponujú dostatkom času aj znalostí, nie je problém dopestovať to, čomu sa darí a zvyšok získavať z obchodnej siete. Minimalizujú sa tým dopady zlého počasia, škodcov, neúrody a iných nepriaznivých faktorov na život domácnosti.

Ak teda v prvom pláne neuvažujeme o bývaní priamo na pozemku, len o jeho obhospodarovaní, ani nechceme pestovať plodiny za účelom predaja, aké sú nároky?

Aké veľké záhony potrebujeme pre každú plodinu?

Skôr, než si vymeriate plochy pre jednotlivé plodiny, by ste si mali povedať, čo a ako často jete. Teda akú máte spotrebu jednotlivých potravín. A tiež to, ktoré potraviny viete nie len dopestovať, ale aj spracovať a uskladniť. A ktoré si radšej stále budete kupovať. Toto rozhodovanie bude zrejme u každého človeka iné, preto nie je možné presne povedať, koľko árov čomu treba určiť. Ale ako návod si vieme napísať, ako sa čomu v našich zemepisných podmienkach darí a koľko starostlivosti to asi vyžaduje.

Zemiaky

Medzi základné potraviny u nás už desaťročia patria zemiaky. Dospelý človek potrebuje na jednu porciu asi 200 gramov, ak rátame aj straty šupiek pri čistení, tak štvrť kilogramu. Aby nám „nešli hore krkom“, tak ich môžeme jesť najviac každý druhý deň. Podľa odrody a aktuálneho počasia ich môžeme zberať cca v septembri a v chladnej pivnici sa dajú skladovať až do júna. Samozrejme, že počas toho nejaké aj zhnijú, stratám sa nikdy nevieme úplne vyhnúť. Ale takto nám vyjde, že na jednu dospelú osobu potrebujeme dopestovať klasickým spôsobom asi 40 až 50 kilogramov zemiakov.

To predstavuje asi 4-5 kg sadby. Pri vysádzaní cca 25 kg sadbových zemiakov na 1 ár nám vychádza, že jeden ár, teda plocha 10 x 10 metrov (alebo 5 x 20), nám uživí jednu štvor až päťčlennú rodinu. Samozrejme celkový výnos závisí od množstva vlahy aj od starostlivosti o zemiaky, čo je oborávanie, okopávanie, zber mandelinky zemiakovej aj ochrana pred plesňami.

Výhodné je sadbu rozdeliť na dve či tri obdobia, začať skorými odrodami, ktoré už v júli je možné zberať a konzumovať, ale zle sa uskladňujú a končiť neskorými odrodami, ktoré dorastajú, kým prvé už jeme, ale vydržia dlho v dobrej pivnici. Ideálna veľkosť zemiakov na sadbu je cca 35 až 40 mm.

Okrem klasického pestovania zemiakov v zemi, teda v kyprenej pôde v brázdach s obkopávaním, sa stále viac rozširuje pestovanie zemiakov v sene. Ako to funguje a aké to má výhody?

Na zem, nemusí byť zoraná, stačí pokosený trávnik, položíme vrstvu suchého sena (môže byť aj staré) vo vrstve asi 30 cm. Na tento podklad položíme sadbové zemiaky v rovnakej vzdialenosti a spone, ako keby sme ich sadili do brázdy. A na vrch opäť položíme vrstvu sena, asi 30 cm vysokú. To je všetko.

Tak ako v zemi aj v sene potrebujú zemiaky vlahu. Ak dosť neprší, treba ich polievať.

Zdá sa to neuveriteľné, ale seno sa celkom rýchlo rozkladá a tým poskytuje živiny zemiakom. Ak vrstva sena uľahne, je dobré ho doplniť, aby rastúce zemiaky neboli na svetle, ozeleneli by a neboli by jedlé. Veľkou výhodou pestovania zemiakov na sene je to, že ich nemusíme zberať naraz. Kedykoľvek seno rozhrabete a skontrolujete, ako zemiaky narástli. Ak sú jeden či dva v hniezde dosť veľké na konzum, môžete ich odtrhnúť a zvyšné opäť prikryť senom, dorastú.

Takto sa vyhnete bežnému problému, že zemiaky zo zeme vyoriete predčasne a sú ešte malé. A tiež dokážete predĺžiť čerstvosť zemiakov, keď zostanú na koreni, ak ich neohrozuje sucho alebo naopak pleseň zemiaková. Jednoducho máte čas zberať ich na etapy, neunavíte sa naraz a popri inej činnosti či zamestnaní pozbierate úrodu v čase, kedy to vyhovuje vám.

Tekvice

Ďalšou zaujímavou plodinou, ktorá sa dá ľahko pestovať ako základná potravina sú tekvice. Väčšina z nich je známa ako biele tekvice bez chuti, používané ako súčasť jedál alebo ako krmivo pre hospodárske zvieratá. No ak zvolíte tekvice so žltou dužinou, možno nebudú také obrovské, zato budú mať dobrú chuť a dajú sa dobre skladovať. Najznámejšia je odroda hokkaido. Na rozdiel od zemiakov im vyhovuje pri skladovaní sucho a teplo (cca 18 °C), teda môžu byť v byte alebo dome. Pravidelne ich treba kontrolovať, či sa nekazia. Vydržia od jesene do apríla až mája, ale musíte rátať s celkovým odpadom až do jednej tretiny nazbieraných plodov.

Hokkaido sa dá pripraviť ako hustá polievka alebo zapečené na spôsob francúzskych zemiakov (spolu so slaninkou, klobásou, v paprikami, cuketou a pod.), sami obsahujú veľké množstvo škrobu, takže aj ako náhrada zemiakov. Jeden plod môže dosahovať hmotnosť 0,8 až 1,5 kilogramu, takže stačí na jedno jedlo pre celú rodinu. Dá sa, pripravované na rôzne spôsoby, jesť tak trikrát týždenne. Celková úroda cca 100 kusov plodov stačí na prekonanie jesene a zimy, pri častejšej konzumácii treba dvojnásobok.

Úrodnosť závisí od humóznosti pôdy a dostatku vody. Desať hniezd tekvíc hokakido, s tromi semiačkami v každom, môže za dobrých podmienok dať tých sto kusov plodov a nejaké nedorastené môžu poslúžiť hydine. Na to potrebujeme plochu asi 40 m2, ideálne bývalého hnojiska alebo dobre pohnojenej pôdy či kompostoviska. V chudobnejších pôdach sa oplatí vykopať plytkú jamu (cca veľkosti korby fúrika), do nej dávať všetok odpad zo zeleniny z kuchyne, lístie, pokosenú trávu a do takéhoto kompostu na jar vysádzať sadenice či vysievať semená. Po prvom roku pestovania samotné tekvice poskytnú dosť materiálu na kompostovanie, či už sú to listy, dužina alebo nedozreté plody.

Zvyšovať úrodnosť tekvicoviska pomáha aj hojné mulčovanie senom, ktoré v prvých týždňoch rastu výdatne pomáha redukovať množstvo buriny. Neskôr už bohaté olistenie tekvíc hokkaido nepustí svetlo k burine a potláča jej rast.

Strukoviny

Ťahavá fazuľa na plotoch a bôb v kríčkoch, to sú dva základné druhy strukovín, ktoré si ľudia často mýlia. Po dozretí strukov sa plody oboch druhov dajú sušiť a skladovať najlepšie v sklenených pohároch. Bôb sa dá zberať aj zelený a ak ho nepoužijete v kuchyni ihneď, dobre je ho zmraziť. Skladovanie mrazom ale zvyšuje nároky na finančné zabezpečenie domácnosti, na rozdiel od sušených plodov.

Ďalšou bežnou strukovinou je hrach. Dá sa konzumovať zelený, tento sa dá tiež zamraziť. Po dozretí strukov sa plody hrachu sušia. V čase vegetácie je náročný na vodu, preto ho treba pravidelne polievať. Pre svoj rast potrebuje oporu. Buď ku každej rastline pol až jeden metrové konáriky, ktoré získame rezom ovocných stromov, alebo lieskové prúty. Pri menšom počte opôr ich dávame do vzdialenosti cca poldruha metra a prepojíme niekoľkými líniami špagátov.

Celková spotreba jednej osoby môže dosiahnuť cca 50-60 kg strukovín za rok. Ako sme už povedali, s úspechom sa dajú na pestovanie využiť inak „jalové“ plochy tesne popri plotoch alebo iné menšie plochy. Pri hrachu vychádza výnos medzi 25 až 35 kg/1 ár, u fazule a bôbu záleží aj od odrody. V princípe môžeme počítať s dvomi ármi na jednu dospelú osobu.

Plocha záhonov pre potraviny pre jednu rodinu

Z doteraz uvedeného si môžeme zosumarizovať, že ak by sme jedli zemiaky každý druhý deň, tekvicu každý tretí deň a strukoviny medzi tým, aby sme si sami vypestovali jedno až dve jedlá denne pri trojčlennej rodine, potrebujeme celkom po 1 áre na zemiaky a na tekvice, a štyri áre na strukoviny. Týchto šesť árov by malo dať dosť úrody na priamy konzum a uskladnenie až do ďalšej úrody skorých odrôd aj pokryť prípadné straty počas skladovania. Za predpokladu, že nebude neúroda alebo napadnutie škodcami a chorobami.

Zelenina

Okrem týchto potravín je vhodné pestovať aj inú plodovú zeleninu. Papriky, paradajky, uhorky. Plocha jeden ár spolu pre všetky tri plodiny dá podľa odrody a dostatku vlahy asi 300 kilogramov rajčín, 150 kilogramov paprík a niekoľko desiatok kg uhoriek šalátoviek alebo nakladačiek. V sezóne sa dajú jesť nie len na raňajky s chlebom, ale aj uvarené na lečo a sterilizované ako čalamáda, lečo alebo čistá rajčinová šťava na prípravu iných jedál.

Pri pestovaní rajčín aj uhoriek musíme mať na zreteli ich náročnosť na závlahu a mať k dispozícii dostatok vody. Či už vlastnú studňu alebo zásobníky na dažďovú vodu. A každý deň v lete aspoň hodinu času na zavlažovanie.

Základom mnohých jedál je cibuľa. Niekto ju obľubuje takmer vo všetkom, niekto ju používa sporadicky. Preto sa spotreba môže pohybovať medzi 5 a 10 kilogramami na osobu. Pre jej pestovanie postačí pár metrov štvorcových.

Oveľa viacej miesta je treba vyhradiť koreňovej zelenine. Mrkva, petržlen, cvikla, kľukva, kaleráb, zeler, reďkovky. Okrem posledne menovanej sa ostatné dobre skladujú napríklad v piesku, kde vydržia až do jari. Počas sezóny sa dajú jesť aj čerstvé, nie len ako súčasť jedál. Celková plocha jedného áru by mala postačovať pre jednu rodinu. Reďkovky je možné vysievať opakovane v intervale asi tri-štyri týždne.

Celková plocha záhonov

Sedem až osem árov obrábanej pôdy by malo byť dostatočných na takmer úplnú produkciu rastlinných potravín a zeleniny pre jednu rodinu. K tomu je ale potrebné pripočítať aj plochu chodníkov v záhrade a obslužných plôch. Niekde musíte mať uložené náradie, miesto zaberie aj kompostér, nesmieme zabudnúť na plochu trávnika (ako zdroja sena na mulčovanie = zvyšovanie úrodnosti pôdy aj výnosov). Svoje miesto má aj studňa či nádrže na vodu.

Hoci trávnik je považovaný v moderných záhradách skôr za problém, v produkčnej záhrade má svoje nezastupiteľné miesto ako zdroj materiálu pre mulč. Jeho plocha by mala byť minimálne taká istá, ako plochy pestovania potravín a zeleniny, ale radšej dvojnásobná. Pritom sa nekosí každý týždeň, ale tráva sa nechá dostatočne vyrásť. To v praxi znamená prvú kosbu v máji alebo začiatkom júna a podľa množstva zrážok druhé kosenie v auguste až v septembri, prípadne tretiu kosbu koncom septembra či začiatkom októbra. Na mulčovanie stačí trávu nechať schnúť dva či tri dni, nemusí byť suchá ako seno na kŕmenie a uskladnenie.

Trávu na mulčovanie nie je potrebné kosiť naraz v celej záhrade, ale podľa potreby mulču. Lúčne kvety sú vítanou potravou pre včely, najmä ak v záhrade chováme divé včely ako opeľovačov a vytvárame vhodné podmienky pre čmeliakov.

Trávnik môže byť súčasťou ovocného sadu.

Ovocie

Ovocie je nedieľnou súčasťou nášho jedálnička. Pretože jedlo to nie je len rezeň alebo knedľa, to je aj jablko, hruška, slivky, marhule, ríbezle, jahody, arónie, zemolez, hrozno, orechy, lieskovce a všetko ostatné ovocie, ktoré sa urodí v našej záhrade. Tak ako sú banány či manadarinky prirodzenou súčasťou tropickej a subtropickej prírody, je naše ovocie prirodzenou súčasťou nášho jedálnička a poskytuje nám nie len energiu v podobe prírodných cukrov, ale aj vitamíny, vlákninu a stopové prvky, potrebné pre zdravie nášho tela.

Kým produkty spomínané v prvej časti tohto článku vyžadujú každoročnú opakovanú starostlivosť a prácu pri ich pestovaní, u ovocia je to inak. V podstate po zasadení ovocného stromčeka alebo kríku a jeho prvotnom vytvarovaní rezom počas jeho ďalšieho života je už potrebná starostlivosť minimálna alebo žiadna a len zberáme úrodu. Veľké množstvo ovocia môžeme jesť čerstvé, pritom nám jeho konzumácia dovolí vynechať iné kupované alebo pestované potraviny. Niektoré druhy ovocia vieme dlhodobo skladovať (jablká, orechy, lieskovce) alebo ich môžeme zakonzervovať. Kompóty vyžadujú veľké množstvo (kupovaného) cukru a energie, ale do popredia sa opäť čoraz viac dostáva sušenie ovocia. Najmä využitie slnečnej energie v jednoduchej sušičke alebo pod strechou dovolí úrodu uskladniť až do jari a postupne ju konzumovať. Veľká úroda jabĺk, hrušiek, sliviek, broskyní takto môže slúžiť ako potraviny celej rodine dlhú dobu a spestrovať možno jednotvárne jedlá zo zemiakov, strukovín či tekvíc.

Ak sadíme nové stromy do záhrady, dva či tri roky si musíme počkať na prvú úrodu. Týka sa to najmä kupovaných štepených odrôd z ovocných škôlok. Tie zväčša rastú na slaborastúcich podpníkoch a ich životnosť býva najviac dvadsať rokov, potom treba stromy vymeniť. Ideálne je v záhrade vysadiť niekoľko rôznych stromov z takýchto druhov a k nim vysokokmenné druhy, ktoré síce do rodivosti nastupujú niekedy až desať rokov, no dožívajú sa až osemdesiatich rokov a počas celej doby rodia veľké množstvá ovocia.

Pre ovocný sad v závislosti od druhov stromov a ich počtu by sme mali počítať s podobnou plochou, ako je jeden až dvojnásobok plochy zeleninových plôch. Teda s plochou potrebnou pre trávnik. Trávu môžeme kosiť pod stromami a okolo kríkov, kým nám „hore“ rastú a dozrievajú plody. Postupné kosenie umožní jednak prístup k úrode, jednak dáva materiál na mulčovane alebo do kompostu.

Kombinácie pomáhajú aj šetria

Ešte stále je u nás bežné, že pestovateľské plochy jednotlivých druhov sú prísne oddelené. Vytvárajú sa monokultúry. Pritom skombinovanie viacerých druhov rastlín umožní šetriť plochu, ak dozrievajú postupne, alebo pomáha vzájomným pôsobením chrániť plodiny pred škodcami a chorobami. Rozdelenie pestovateľskej plochy jednej plodiny na viacero menších plôch dáva možnosť chrániť úrodu v prípade nepriazne počasia aj pred škodcami.

Tak cibuľa či cesnak medzi jahodami alebo pri ružiach chráni všetky rastliny. Jahody pestované okolo kmeňa stromov alebo viniča udržujú vlahu a odbremenia nás od potreby vytrhávania buriny alebo kosenia trávy na tomto mieste (nepoškodíme kosačkou kmeň stromu).

Na ploche trávy medzi stromami môžeme vytvoriť plochu sena so zasadenými zemiakmi. Viacero menších plôch znižuje inváziu mandeliniek. Menšie záhony uprostred trávnika nám dovoľujú oberať úrodu kedykoľvek bez toho, že by sme stúpali po rozblatenom záhone, lebo chodíme okolo po trávniku. Súčasne trávnik okolo chráni pôdu pred vysušovaním vetrom alebo slnkom.

Záver

Úplnú samostatnosť v potravinách dnes nie je možné dosiahnuť pre objektívne, spoločensko-právne dôvody. Avšak môžeme sa k nej výrazne priblížiť aj vlastníctvom relatívne malej záhrady, ak neuvažujem o chove hydiny alebo drobných hospodárskych zvierat na mäso ani o pestovaní obilnín na múku či kŕmne účely.

Na ploche cca 8 árov na osobu však aj zamestnaný človek dokáže popri práci a rodine dopestovať zaujímavé množstvo plodín, kombináciu zeleniny, mäkkého ovocia a orechov, ktoré mu dokážu poskytnúť potraviny na veľkú časť roka.

Tridsaťárová záhrada, správne založená a dobre prevádzkovaná, dokáže dvom nezamestnaným osobám (s príslušnými sociálnymi dávkami alebo dôchodkom) a ich deťom poskytnúť väčšinu potravín do kuchyne na priamy konzum aj na uskladnenie a tým maximálne znížiť potrebu nakupovaných rastlinných produktov. Samozrejme, že je potrebné vybaviť záhradu príslušným naradím a pomôckami, ale mnohé z nich sa dajú zaobstarať postupne, tak ako pestovanie potravín doma prinesie úsporu financií.

V rozpore s reklamami pluh ani iný motorový nosič náradia pri pestovaní s mulčovaním či zemiakov v sene nie je potrebný. Bez čoho sa rozhodne nezaobídete, je jedna či dve kosačky alebo vyžínače. Výhodou bude fúrik, pokiaľ možno elektrický a štiepkovač na spracovanie konárov na drevnú štiepku do kompostu alebo nástieľku pre lepší rast zeleniny a tekvíc. Oba stroje významne zmenšia potrebu ľudskej energie a znížia námahu, čím výrazne prispejú k efektívnosti práce v záhrade aj k radosti z nej.

Doteraz sme nehovorili, že konzumáciou doma pestovaných plodín bez chemického hnojenia odbremeníte svoje telo od mnohých škodlivín a výrazne tak znížite riziko rôznych chorôb. K zdravému telu tiež prispeje váš častý pobyt na čerstvom vzduchu. Nie iba pri práci v záhrade, ak si vyhradíte časť trávnika na miesto na sedenie a prenosný gril, zlepší sa tak celý váš život.

Aby ste uživili seba a svoju rodinu prácou na gazdovstve, rozhodne nepotrebujete veľký pozemok. A ak ho aj máte, nemusíte začať hospodáriť na celom pozemku naraz. Začnite postupne. Vyčleňte miesto pre zeleninu, na oddych aj pre ovocné stromy a pustite sa do toho. Tak ako budete získavať prax, môžete pridať ďalšie miesto, ktoré bude využívané na pestovanie vlastných potravín. Zatiaľ tam môže rásť tráva, ktorá bude pre vás cennou surovinou. A možno v nej objavíte aj rôzne druhy byliniek, vhodných na čaj aj na liečenie niektorých neduhov. Je to ďalší spôsob, ako zlepšiť svoje zdravie a ušetriť peniaze.