Pri čítaní dobrodružných kníh sa občas stretneme so situáciou, kedy hlavný hrdina zostane sám v divočine a nadchádza otázka, čím sa bude živiť. Väčšinou nakoniec začne dômyselnými spôsobmi loviť zver, ale mnohého čitateľa určite napadne, aké by mohol jesť v prírode rastliny, keby sa mu stalo to isté.
Naši predkovia tieto znalosti mali, ale my sme už zabudli, napriek tomu prichádza v modernej dobe trend jedenia divých rastlín. Čo však jesť, aby sme prežili a neotrávili sa?
Trávy a bylinky
Žihľava dvojdomá je známa bylina používaná človekom od pradávna. Väčšinou z nej robíme čaj alebo s čerstvými jarnými listami pripravujeme tradične veľkonočné plnku. Listy idú však konzumovať aj za surova do šalátu. Drobné plody žihľavy nachádzajúce sa na vŕšku rastliny sú tiež jedlé aj za surova. Celá žihľava obsahuje zdraviu prospešné látky ako sú horčík, vitamín B2 a vitamín C. Bylinku je možné zbierať od jari do septembra, na jar je však najviac účinná.
Listy trebuľky voňavej chutia trochu ako petržlen. Ide o hojne rozšírenú rastlinu s výraznými bielymi drobnými kvietkami, ktoré si nepomýlite. Vo Francúzsku sa používa do zmesi korenín, ktorou sa dá koreniť mäso i ryby. Výborná je tiež kerblíková polievka.
Lebeda rozložitá v dávnych dobách slúžila miesto špenátu a šalátu. Je to až do dvoch metrov rastúca rastlina, ktorá bežne rastie na lúkach a krajoch ciest. Konzumujú sa prevažne mladé rastliny, ktoré sú šťavnaté. Obsahuje vápnik, horčík i vitamíny.
Stromy a kríky
Čoskoro z jari môžeme konzumovať mladé lístky väčšiny stromov ako je breza, lipa srdcovitá, moruše, javor, buk. Vhodne na konzumáciu sú aj púčiky. Čo sa týka ihličnanov jedlé sú jarné výhonky smreka, borovice a jedle douglasky. Zo smrekového ihličia si môžete pripraviť povzbudzujúci sirup, ktorý je skvelý pri prechladnutí a horúčke.
Zo stromov je možné konzumovať súčasť kôry zvaná lyko, je to tenká biela vrstva nachádzajúca sa medzi kôrou stromu a drevnatou časťou. Naši predkovia jedli lyko v časoch hladu, jeho získanie nie je ľahké, získava sa z už odrezaných konárov. Nikdy nerežte lyko zo živého stromu. Dá sa jesť aj surové alebo tepelne upravené. V škandinávskych krajinách sa suší alebo praží či pripravuje na panvici.
Najznámejšou časťou stromu používanou na pitie je miazga. Okrem výborných javorových sirupov vyrábaných navŕtaním stromov a odobratím miazgy hadičkou možno piť aj miazgu brezovú. Z jari si vyberieme mladší strom, ale nie zas tak slabý, aby sme ho odobratím miazgy zahubili. Navŕtame, zavesíme pod dieru nádobu a počkáme, až nám miazga vytečie. Brezová miazga obsahuje vitamín C, antioxidanty, stopové prvky a ďalšie zdraviu prospešné látky.
Niektoré plody ako žalude, gaštany a bukvice sa v dnešnej dobe už bežne nekonzumujú. V minulosti však v dobách hladu boli neoceniteľnou náhradou stravy. Bukvice môžu byť vo väčšom množstve jedovaté, preto ich musíme tepelne upraviť. Jedlé gaštany môžeme zohnať aj v obchode, najlepšie chutia opražené a teplé v zime. Zo žaluďov si ľudia v minulosti v dobách hladu pripravovali žaluďový čaj, chutí totiž trochu ako káva. Zrelé plody ľahko olúpeme a semienka opražíme, namelieme a zalejeme horúcou vodou. V obchodoch zdravej výživy je k dostaniu tiež gaštanová a žaluďová múka.
Kvety
Jedlých je tiež veľa druhov kvetov, napríklad okvetné plátky ruží, z ktorých si môžete pripraviť výborný ružový sirup alebo ružovú marmeládu.
Levanduľa sa používa nielen v kozmetike, pripravuje sa z nej aj čaj a levanduľový sirup, ktorých užívanie upokojuje nervovú sústavu. Používa sa na pečenie sladkého pečiva, na levanduľové sušienky alebo buchty s levanduľou.
Fialky a sirôtky nie sú len okrasnými kvetmi do kvetináča, ale môžete si ich dať ako dekorácia na tanier alebo ich dekoratívnosťou doplniť letné šaláty. Spolu so sedmokráskami sa pripravujú kandizované.
Z púpav je skvelý púpavový med, víno alebo ich stačí odtrhnúť na lúke a jednoducho zjesť za surova. Majú veľa pozitívnych zdravotných účinkov zvlášť na zimné respiračné choroby.
Pravidlá pre zber divých rastlín
- Vždy zbierajte len rastliny, ktoré na 100% poznáte. Ak si nie ste istí, rastlinu radšej nezbierajte, zabránite tak prípadnej otrave.
- Na zbieranie si vyberajte len lokality, ktoré sú čisté a nehrozí na nich, že budú rastliny zasiahnuté škodlivými látkami. Vo voľnej prírode, v lese, na vlastnej záhradke.
- Zbierame rastliny zdravé, nenapadnuté chorobami, nezbierame suché alebo staré rastliny, u zelených rastlín vždy iba mladé svieže lístky.
- Nazbierané rastliny prenášame iba v nádobách, ktoré vetrajú, aby sa nezaparili. V prútenom košíku, papierových vrecúškach, látkových taškách. Po zbere ich ihneď spracujeme, usušíme alebo pripravíme do pokrmu.
