Už sme si zvykli, že jeseň je u nás daždivá a všade je mokro. A že v lete býva dažďových zrážok menej, ako bývalo zvykom. Sťažnosti na sucho počúvame všade, nie len od poľnohospodárov, odvolávajúc sa na deficit vlahy v pôde voči priemeru. No priznajme si, kto je pripravený na dobu, keď sa priemer bude napĺňať z tej druhej strany?
Ak je totiž jeden rok menej zrážok, ako je priemer za nejaké obdobie, matematika nepustí. Aby bol (želaný) priemer udržaný, musí niekedy padnúť viacej zrážok, ako býva zvykom. A čím viac je suchších rokov za sebou, o to väčšia pravdepodobnosť je, že príde vlhkejší rok. Že skrátka bude pršať oveľa viacej, než býva zvykom. Čo sa potom bude diať s tou vodou?
Problém nadmerných zrážok ľudia väčšinou chcú riešiť rýchlym odvedením vody z plôch, kam napršala, do kanalizácií a vodných tokov. Najlepšie tak, aby voda nespôsobila povodne. Nepripadá vám to zvláštne? Najskôr sa sťažovať, že neprší a je sucho, je suchá zem, a keď konečne zaprší, nechceme tú vodu v zemi, ale chceme, aby rýchlo odišla preč. Z čoho potom majú tie rastliny rásť, keď vlastne chceme, aby tej vody ostalo rovnako málo v pôde, ako jej bolo pred dažďami? Teda menej, ako je dlhodobý priemer? Nie je tu niekto blázon?
Zásoby vody nie sú v rybníkoch a jazerách, v priehradách a riekach. Zásoby vody máme v pôde. Či skôr už takmer nemáme. Ak vieme, že pre úspešné pestovanie poľnohospodárskych plodín alebo pre prosperovanie stromov v lese je potrebná určitá minimálna hladina podpovrchových vôd, mali by sme rovnako chcieť vodu zo zrážok v tej pôde zadržať. Zamedziť jej odtoku. Ale nie nahromadením na povrchu a záplavami. Mali by sme opäť dosiahnuť, aby pôda vodu vsakovala.
Ak niekto tvrdí, že v minulosti pršalo častejšie, len s menším množstvom vody a preto pôda dokázala vodu vsiaknuť, nemá úplne pravdu. Ak pôda nevie vodu absorbovať, tak je jedno, či prší trvale, alebo cyklicky. Jednoducho sa naplní kapacita a zvyšok vody ide preč. A ak pôda vedela vodu pojať, tak bolo jedno, či prší deň alebo týždeň. Veď hydrometeorológovia vedno s poľnohospodármi plačú, že vody je v pôde menej, tak by dlhší dážď mal vodu doplniť, nie spôsobiť záplavu. Prečo tá voda nejde do pôdy, ale radšej odtečie preč? Čo sa zmenilo?
Jedna z obľúbených teórii, teda výhovoriek, tvrdí, že pôda je utužená, ujazdená, uvalcovaná traktormi. Hoci dnes sú traktory silnejšie, ťahajú širšie náradie za sebou a po poli nejazdia tak husto, ako v minulosti. A na širokých pneumatikách menej zaťažujú pôdu, ako voľakedy tie staré malé traktory, ktoré jazdili v hustých rozostupoch. Tak kto teda a kedy tú pôdu utužoval. A je to naozaj tak?
Prax ukazuje, že príčinou nevsakovania vody je nedostatok humusu. Pôda je zmes prachových ílových minerálnych častíc a baktérií, húb aj drobných živočíchov a humusových čiastočiek, ktoré vedno tvoria špongiovitú štruktúru, ktorá vodu nasáva a drží. Ak je tohto materiálu menej, aj vody v pôde zostáva menej a po dažďoch vsiakne len časť, zvyšok odteká a je pre pestovanie beznádejne stratený.
Postupný pokles objemu živej časti pôdy je spôsobovaný neustálym dodávaním syntetických hnojív do pôdy, ktoré menia jej chemické zloženie a humus likvidujú. Krátkodobe môžu zvýšiť výnos konkrétnej plodiny, no dlhodobo spôsobujú degradáciu pôdy, znižujú jej schopnosť viazať vodu a vo výsledku zapríčiňujú pokles úrodnosti. Spolu s chemickými postrekmi, ktoré majú chrániť rastliny a ničiť choroby aj živočíšnych škodcov pestovaných plodín, dochádza postupne k degradácii živej pôdy na mŕtvu hmotu.
Dnes už sú známe nie len praktické výsledky, ale tiež teoretické základy regeneratívneho pestovania na poliach aj v záhradách. Teda takej starostlivosti o pôdu, kedy sa minimalizuje alebo úplne odstraňuje používanie umelých hnojív a chemických postrekov, tieto sú nahrádzané inými metódami práce, aby sa zaistila nie len výnosnosť pestovania čo do objemu aj finančných ukazovateľov, ale aby pôda opäť získavala svoju schopnosť viazať vodu a brániť záplavám.
Ak teda po daždi sa z polí valí voda a berie so sebou časť úrodnej pôdy, nie je to preto, že veľa pršalo, ale preto, že lenivý a hlúpy gazda nevie na poli riadne gazdovať. Že nepochopil, čo sa v zemi deje a ako jeho pôda funguje.
Ak vás trápi deficit vlahy v pôde, nestačí len nariekať, že neprší, ale treba postarať sa, aby keď príde dážď, ste tú vodu nadarmo nepustili odtiecť preč, ale aby u vás zostala a bola k dispozícii pestovaným plodinám. Dnes už sú k dispozícii vedomosti, ako na to na veľkých poliach aj malých záhonoch. Záleží len na vás, či sa budete ďalej vyhovárať a odstraňovať škody, alebo to pochopíte a budete sa mať dobre.
