Počuli ste už o pestovaní zeleniny podľa jednotlivých tratí? Ak nie, vedzte, že to nemá nič spoločné so železnicou a už vôbec nie s nejakou traťou pre pretekárov-bežcov. Je to označenie pre zastaralý spôsob pestovanie, vraj využívajúci odlišné nároky jednotlivých druhov zeleniny na výživu v pôde. A aký to má súvis s vyvýšeným záhonom?
Poďme si najskôr povedať, čo sa dá dnes zistiť o pestovaní zeleniny podľa jednotlivých tratí a čo to vlastne tá trať v tomto prípade je. Pomôžeme si umelou inteligenciou:
Pestovanie zeleniny podľa tratí je systém osevného postupu, ktorý zahŕňa rozdelenie záhrady na tri časti, pričom každá časť sa v danom roku venuje pestovaniu rastlín s odlišnými nárokmi na živiny. Tento postup sa opakuje v cykle troch rokov, kde sa hnojenie presúva vždy na iný záhon, čím sa zabezpečuje rovnováha živín v pôde a predchádza sa jej únave.
Princíp pestovania podľa tratí:
1. Prvá trať:
Najnáročnejšie plodiny, ktoré vyžadujú pôdu bohatú na živiny, ideálne po jesennom vyhnojení čerstvým maštaľným hnojom alebo kompostom. Patria sem hlúboviny (kapusta, karfiol), plodová zelenina (paradajky, papriky, tekvice), zeler a skoré zemiaky.
2. Druhá trať:
Plodiny stredne náročné na živiny, ktoré vyžadujú dobre zásobenú pôdu, ale neznášajú priame čerstvé hnojenie. Patria sem koreňová zelenina (mrkva, petržlen, cvikla), cibuľoviny (cibuľa, cesnak, pór) a listová zelenina.
3. Tretia trať:
Nenáročné plodiny, ktoré nepotrebujú priame hnojenie, alebo ho dokonca neznášajú, pretože pôdu obohacujú o dusík zo vzduchu. Patria sem strukoviny (hrach, fazuľa, bôb), ale aj niektoré cibuľoviny a rýchlená zelenina ako reďkovka a šalát.
Ako na to v praxi:
Rozdeľte záhradu: Rozdeľte záhradu na minimálne tri časti.
Hnojenie: Na jeseň vyhnojte jednu časť záhrady maštaľným hnojom alebo kompostom. Táto časť bude v budúcom roku slúžiť pre prvú trať.
Cyklus: V ďalších rokoch postupujte podľa cyklu, kedy sa pôvodná prvá trať stane druhou, pôvodná druhá tretia, a pôvodná tretia sa stane prvou, a teda sa opäť vyhnojí maštaľným hnojom na jeseň.
Príprava pôdy: Pre druhú trať zapracujte do pôdy vyzretý kompost. Pôdu pre tretiu trať nemusíte hnojiť.
Striedanie plodín: Striedajte plodiny podľa ich nárokov na živiny v rámci danej trate.
Výhody pestovania podľa tratí:
Zlepšuje úrodnosť pôdy: Pomáha udržiavať rovnováhu živín v pôde.
Znižuje únavu pôdy: Zamedzuje prílišnej deplecií živín na jednom mieste.
Minimalizuje škodcov a choroby: Striedanie plodín pôsobí preventívne proti šíreniu chorôb a škodcov, ktorí by sa špecializovali na určitú skupinu rastlín
A prečo píšem, že je to zastaralý spôsob pestovania zeleniny?
Nuž preto, že uvažuje s konceptom, že rastliny pôdu vyčerpávajú a záhradník živiny do pôdy dodáva. Spomína sa maštaľný hnoj. A ten sa dnes dá zohnať na každom rohu, dokonca zadarmo, ešte vám ho aj dovezú. Či?
Aha, takže nič. Tak potom čím hnojiť, ako dodať pôde živiny? A prečo vôbec pôde dodávať externé živiny? Veď dnes je už známy a široko popularizovaný koncept regeneratívneho poľnohospodárstva, v minulosti sa tomu hovorilo „permakultúra“ alebo aj „prírodné poľnohospodárstvo“.
Kým prvý spôsob uvažuje s tým, že do pôdy sa zaseje semienko a vzdídená rastlina sa z pôdy kompletne zoberie, plody či semená ako úroda spracujú, „pozberové zvyšky“ ako slama, vňať či iné, sa zlikvidujú, niekedy skŕmia. Skrátka na poli či záhone neostane nič. A stane sa čo?
Najprv pôda úplne vyschne, lebo nie je ničím pokrytá. Potom ju vietor odnesie a prívalový dážď splaví dolu po svahu. A do toho zvyšku sa navozia umelé hnojivá, druh a množstvo podľa toho, čo sa plánuje na jar pestovať.
Druhý spôsob uvažuje s tým, že pôda sa sama dokáže regenerovať, teda doplniť výživné látky pre rast akýchkoľvek rastlín, len jej treba na to pripraviť podmienky. A medzi ne patrí nenechať pôdu holú, aby si udržala vlahu, nechať na nej všetko, čo z pestovaných rastlín ostalo, aby mali pôdne mikroorganizmy a huby materiál na ďalšie spracovanie a vytvárali tak pôdny humus, schopný poskytovať výživu rastlinám a zadržiavať vodu v pôde.
Teda aby pestovateľ, či už poľnohospodár alebo záhradkár, nemusel dodávať externé hnojivá a vlahu, teda aby nemusel platiť zbytočné peniaze, aby si pripadal dôležitý. Príroda sa totiž bez nich zaobíde, len nesmú do nej „vŕtať“. Teda orať, rýľovať, rotavátorovať, okopávať. Nepochopiteľné? Hlúpemu ťažko.
Vyvýšený záhon je regeneratívny
Pravda, len dobre urobený vyvýšený záhon. Z dreva poskladaná obruba, naplnená kupovaným ľahkým substrátom, v podstate trochu väčší kvetináč, však má k tomu ďaleko. Poctivý vyvýšený záhon je aký vysoký nad zemou, taký hlboký pod zemou. Pretože pod povrchom, a pod zeminou vyťaženou z tej „jamy“ sú drevené brvná alebo kmene starých stromov, haluzina, seno, pokosená tráva, hnoj, lístie… Jednotlivé vrstvy sa postupne rozkladajú a poskytujú výživu pestovaným rastlinám. Tie však musia mať dlhé korene, aby dosiahli až meter pod povrch, kde sú tie živiny a voda. Napríklad paradajky, rozhodne ale nie jahody, ako niektorí ľudia zvyknú.
Rozkladom vrstiev dochádza k poklesu hladiny pôdy vo vyvýšenom záhone, trvá to v závislosti od skladby a hrúbky materiálu od troch do desiatich rokov. Tento pokles je potrebné vyrovnávať napríklad kompostom a podieľa sa na vyrovnaní aj mulč. Pretože vyvýšený záhon si zväčša budujú poučení permakulturisti, ktorí vedia, že pôdu v ňom treba chrániť pred vyplavovaním aj vysušovaním. A ako mulč sa používa slama, kľudne vo vrstve 10 až 20 cm, alebo seno, čím dlhšie steblá, tým dlhšie vydrží. A tento vrchný krycí materiál svojím rozkladom prispieva jednak k napĺňaniu vyvýšeného záhona substrátom, jednak k jeho obohacovaniu o živiny vo vrchnej vrstve.
Takže z pohľadu „tratí“ je vyvýšený záhon vždy plný živín. Považovali by ste za rozumné, aby ste mohli pestovať rastliny tretej trate, naplniť vrch vyvýšeného záhone po poklese úrovne pôdy hlušinou? A ďalší rok to zakryť výživným humusom, lebo sa chystáte na prvú trať?
Na druhej strane treba pripomenúť, že vyvýšený záhon sa nehnojí, ani mašťaľným hnojom, takže neobsahuje agresívne hnojivo vo vysokej koncentrácii. Tak, ako je dobre urobený vyvýšený záhon vybudovaný a zamulčovaný, je permanentne obohacovaný o živiny pôdnymi mikroorganizmami a dážďovkami. Teda hladina živín v pôde v priebehu roka nekolíše a nekolíše ani v priebehu tých troch rokov, spomínaných v úvode. Preto netreba riešiť „trate“. A keďže hnoj(ivo) nie je dodávané nárazovo, nie sú ani živiny v pôde agresívne voči rastlinám a nikto ich do nich „nepumpuje“. Rastliny si z pôdy zoberú tie prvky, ktoré pre svoj rast a dozrievanie plodov potrebujú. A vám vadí, že pôda obsahuje väčšie spektrum a väčšie množstvo živín, než aktuálne pestovaná zelenina na záhone potrebuje? Jednoducho tam ostanú. To nie je súčasné pole, kde sa dodáva presný mix umelých hnojív pre potreby konkrétnej odrody povedzme repky či pšenice a zvyšok sú straty, lebo je z holej pôdy po zbere úrody splavený dažďami do potokov a riek.
Jednoducho pri vyvýšenom záhone zasaďte alebo zasejte do pôdy to, čo plánujete pestovať a pri dodržaní správneho postupu a mulčovania sa o úrodu nemusíte báť. A trate prenechajte pretekárom 😉
