Chovať sliepky je jednoduché. Stačí im zbiť nejakú búdu, ráno ich vypustiť na dvor, nasypať trochu pšenice, popoludní pozbierať vajíčka a večer ich zavrieť do kurína. Čo je na tom ťažké? Aspoň tak si to predstavujú ľudia, ktorí buď nemajú šajnu o chove sliepok alebo sú takí narcistickí, že si o sebe myslia, že keď zvládli mančaft tridsiatich robotníkov na stavbe, že zopár sliepok dajú ľavou zadnou. A potom sú ľuďom v ulici na smiech. V tom lepšom prípade.
Lebo v tom horšom trpia sliepky a to už nie je sranda. Netvrdím, že sliepka musí byť domáci miláčik, no v každom prípade by malo byť o ňu dobre postarané. Mala by mať všetko, čo potrebuje, aby bola zdravá a znášala vajíčka, aby netrpela zimou, prievanom, vlhkosťou a nestrádala pri potrave.
A v neposlednom rade musíme sliepky chrániť pred predátormi. Líšky či jastraby, všetko striehne, kedy si môže z „prestretého stola“ uchmatnúť pre seba chutné sústo. Takže či už máte minivoliéru ako na vrchnom obrázku alebo skutočne komfortný kurín, je dobré ho doplniť vhodne veľkým výbehom s patričným oplotením.
Lebo ak podľahnete kolenovrtskému syndrómu „to je drahé“ a pokúsite sa vyrobiť si svoj „geniálne jednoduchý“ prenosný plot, ktorý má všetky plusy a len jediné mínus – nefunguje a sliepka ho preletí, stane sa chov sliepok z jednoduchého ťažký a náročný. Napríklad tým, že budete sliepky naháňať po záhrade a odstraňovať škody v záhonoch.
Prípadne, sa ich pokúsite, na základe svojich minulých manažérskych skúseností, volať k sebe, napríklad ako „Pipi, pocem“. Zvýšený hlas nezdôrazní vašu ultimátnu žiadosť, nefunguje to ako u robotníka, ktorý sa strachuje o výplatu a „hubovú“ od ženy v prípade výpovede, a zahundre si až vtedy, keď budete z dosluchu. Sliepka tá vám nebude odvrávať, ale ani vás neposlúchne. A to dokonca ani vtedy, keď na ňu vrčíte naštartovaným krovinorezom, lebo zase (dnes už piaty krát) preletela ten váš geniálny a lacný oplotok, váš inteligentný výmysel, ako zase ušetriť na hotovej mobilnej ohrade, ako má napríklad váš sused. Nebol zadarmo, zato funguje, aj keď nie je inžinier.
A susedke to „pi pi“ funguje“
Sliepka naozaj nie je tvor cvičiteľný, ako pes. Nepribehne preto, že ste jej dôrazne rozkázali a už vôbec nie je možné ju niekam poslať. Pritom keď susedka príde k sliepkam s tým svojím „Ná pi pi pi“, tak sa zbehnú v okamihu z celého jej dvora. V čom je rozdiel? Veď nemá školy, nemá skúsenosť s manažmentom, neviedla firmu. Autora textu prekvapuje, že promovaný inžinier je schopný takýchto otázok.
Sliepka vo svojej geniálnej jednoduchosti, či jednoduchej genialite, ako chcete, si toto zvolanie spája s dobrotami, ktoré tá osoba, čo to vyslovuje, vždy prináša. Pretože tá jednoduchá osoba, so zdravým sedliackym rozumom aj bez diplomu vie, že keď na sliepky hovorí a súčasne im „podstrojuje“, že tak si získa ich pozornosť a náklonnosť. A nevykrikuje po nich zakaždým, keď ju naštvú preletením nevhodne inžiniersky vymysleného oplotenia. Pretože bez odmeny by jej volanie začali ignorovať.
Príručky aj starí gazdovia hovoria, že na sliepky pri príchode ku kurínu treba hovoriť. Pretože si zvyknú na hlas gazdu, na to, že nepredstavuje nebezpečenstvo, skôr pochúťku a budú pokojné. Lebo tichý príchod by ich mohol vyľakať. Nie je na tom nič tajuplné ani magické. No žiadna príručka nehovorí o tom, že im treba grobiansky nadávať, keď sa tlačia k miske so žrádlom, ktorú ste im priniesli, alebo že prevrátili ľahké plastové kŕmidlo, lebo ste ignorovali inú dobrú radu, prichytiť ho na kus ťažkej dosky. Inžinier by mohol chápať súvislosti s ťažiskom 😉
Sliepky nemajú svoj výkladový slovník ani základnú slovnú zásobu. Nemajú svoje „slová“, ktoré keď použijete, automaticky budú vedieť čo znamenajú, čo po nich chcete a poslúchnu vás. Ono dedinské „ná pi pi pi“ len nejak sa zaužívalo, lebo snáď trochu pripomína malé kuriatka. Hlavne však každý chovateľ, čo to používa, to používa pri prinášaní krmiva, na ktoré sa sliepky aj kuriatka vždy tešia a naučili sa to. Ak chcete, môžete ich naučiť na akékoľvek slová či zvuky, dokonca aj v Grónštine. Sliepka s tým nebude mať problém, nebude potrebovať to preložiť do „slepačiny“. V každom prípade však sliepka nebude ochotná učiť sa rešpektovať vaše slovné príkazy a konať podľa nich. Nie je váš zamestnanec a tým prelietaním plota a hrabaním v záhrade vám dáva jasne najavo, čo si o vás myslí a kto je v záhrade pánom. A to nemá za sebou desať semestrov na fakulte.
V chove sliepok je nutné porozumieť ich naturelu, inštinktom a vzorcom správania. Sliepka sa nebude prispôsobovať gazdovi a rešpektovať ho zo strachu. Ani nebude aportovať ako psík a už vôbec nebude poslúchať príkazy, kam má ísť a či má stáť. Sliepka nie je hlúpa, ale gazda, ktorý to takto chce, celkom určite áno. Bez ohľadu na farbu svojho diplomu a odbor, v ktorom ho dostal. A hoci sa to zdá jednoduché, hodiť im za hrsť pšenice a pozbierať vajíčka, aj zásadám chovu sliepok sa treba naučiť a tieto zásady rešpektovať. Veď predsa chceme zdravé sliepky a veľké vajíčka. Či?
