Mnohí pestovatelia zeleniny sa sťažujú na nepriaznivé prírodné podmienky a najmä na ich zmenu v poslednom období. Stabilita pestovania je preč a dávne pranostiky už dlho neplatia. Na overené agrotechnické termíny sa nedá spoľahnúť a obvyklé počasie mierneho podnebného pásma je preč. Predznamenáva to koniec obvyklého spôsobu práce v našich záhradách?
Že sa niečo deje, je jasné už aj najväčším klimatickým skeptikom. Ale len máloktorí z nich si uvedomujú, že to neznamená nástup do boja proti klimatickej zmene. Veď ako chcete bojovať proti hurikánu? Proti JetStreamu? Proti Slnku? Ako môže blcha bojovať proti stádu bizónov?
Riešením je akceptovať prebiehajúce zmeny, zobrať ich na vedomie a prispôsobiť sa. To je jediná overená cesta prežitia. Všetko ostatné nás stojí sily navyše, míňame prostriedky, strácame čas a vo výsledku aj tak máme menej úrody, menej výnosov, sme v strate. Z dlhodobého hľadiska prehrávame.
Ak ste zvyknutí vysievať paradajky v marci a po pätnástom máji ich sadiť do pôdy, ako chcete „bojovať“ proti tomu, že sa „zmrznutí“ vyskytnú, napriek pranostike, koncom mája? Ako chcete svojou tvrdohlavosťou bojovať proti tomu, že posledný nočný mrazík je koncom marca a potom už je teplo a v júni dokonca sucho a horúco, dva mesiace v kuse? Ak ste zvyknutí zrušiť svoje zeleninové záhony v polovičke septembra, lebo sa v kalendári blíži jeseň a sychravo, ako to zabráni klimatickej zmene, pri ktorej je až do konca októbra príjemné letné počasie a mrazy prídu v poslednej dekáde novembra? Ako to pomohlo planéte, že ste prišli o možnosť mať ešte dva mesiace čerstvú zeleninu z vlastných záhonov?
Sú v Prírode veci, ktoré zmeniť môžeme – a smelo do toho! – a sú veci, ktoré zmeniť nemôžeme. Je múdre tieto od seba rozoznať a podľa toho sa zariadiť.
Keď pozorne sledujete popísané prírodné javy, kedy už skoro na jar sa dá zelenina sadiť a siať do záhonov a do polroka už dáva prvú úrodu, ale v nasledujúcom dlhotrvajúcom období sucha a horúčav svoj rast a dozrievanie zastavila, aby sa v jeseni opäť spamätala a dávala ďalšiu úrodu, chcete proti tomu bojovať alebo to využiť vo svoj prospech?
Takýto priebeh vegetačnej doby pripomína dvojfázové pestovanie. Ako keby sme mali dve sezóny uprostred jedného kalendárneho roka. Pričom „kalendárny rok“ je len umelý konštrukt človeka, Príroda sa riadi slnečným cyklom. Ak nám Príroda ponúka možnosť mať úrodu skorej a po nej letnú prestávku, nasledovanú teplou jeseňou s možnosťou ďalšej úrody, treba proti tomu „bojovať“ alebo je lepšie to využiť vo svoj prospech? Zelenina, ktorá vďaka mulčovaniu nepotrebuje masívne zavlažovanie, aby prežila, a v jeseni dáva ďalšiu dávku úrody, môže byť ľahko doplnená zeleninou s krátkou vegetačnou dobou, vysievanou či vysádzanou po skončení suchého leta.
K tomu je však viac než vhodné mať lacné osivo. A najlacnejšie aj najlepšie je osivo vlastné, ktoré nemusíte kupovať. Takže môžete vysievať zeleninu vo dvoch fázach pre jarný výsev v marci či apríli a potom koncom mája. A pri takýchto priesadách vás nemusí mrzieť, že vám časť zmrzla alebo že ste nespotrebované hodili do kompostu na recyklovanie. Navyše máte garanciu osvedčenej a odolnej vlastnej odrody. Takže takéto prispôsobenie sa zmene podnebia, ktoré nás sprevádza, nepredstavuje pre vás straty, ale dokonca môže viesť k vyššej úrode, väčšiemu množstvu vlastnej zeleniny. Len pochopiť, čo sa deje a máte to „v suchu“.
O niečo náročnejším riešením je postaviť si skleník, aby ste uchránili svoju zeleninu pred mrazmi, či už na jar, alebo na jeseň, ale aj pred častými dažďami. Skleníkom si tiež predĺžite vegetačnú dobu a množstvo zeleniny navyše vám za niekoľko rokov vráti investície do vybudovanie skleníka. Navyše môže skleník slúžiť aj ako miesto na predpestovanie sadeníc do záhonov. Alternatívou môžu byť menšie pareniská alebo fóliovník.
Svet okolo nás sa mení. Pomôcť všetko dobre zvládnuť nám môže len ochota spoznať skutočný stav vecí a zmeniť svoje naučené chovanie tak, aby nám zmena neubližovala a ideálne, aby sme ju vedeli využiť vo svoj prospech, tam, kde je to možné.
