Biozáhrada je taký typ záhrady, ktorá je budovaná s myšlienkou, že sme súčasťou prírody, ktorú nechceme poškodzovať, ale obnovovať, ide o snahu vytvoriť dokonalú rovnováhu a vzájomné prepojenie ekologicky pestovaných plodín, ovocných stromov, kríkov a kvetín vrátane bylín s dôrazom na vytvorenie ideálnych podmienok pre život hmyzu, vtákov a obojživelníkov. Musíme mať na pamäti hodnotu krajiny ako významného prvku nášho kultúrneho dedičstva. Pri zakladaní biozáhrady sa pokúšame o zachovanie uzavretého kolobehu, znižujeme vonkajšie vstupy, čo najviac zhodnocujeme vlastné suroviny, upúšťame od použitia syntetických látok, anorganických hnojív a jedovatých postrekov, pretože poškodzujú životné prostredie, pôdu, vodu aj ovzdušie. Vytvárame kvalitnú, nami vytvoreným kompostom hnojenú úrodnú zdravú pôdu, ktorá nám prinesie zdravú a ekologickú zeleninu, ovocie a ostatné plodiny.
Pôda
Zdravá pôda je základným predpokladom pre úrodnú a zdravú biozáhradu, vychádzame z faktu, že prirodzené živiny vznikajú pri metabolizme pôdnych organizmov, najmä dážďoviek a hmyzu. preto sa o tieto organizmy staráme, hnojíme organickými látkami, ktoré im poskytujú potravu – kompost, kuchynský odpad (šupky, odrezky), mrva hospodárskych zvierat. Najlepšou vizitkou našej starostlivosti je pôda plná dážďoviek, je to dôkaz, že sa o ňu staráme naozaj dobre. Staráme sa o ňu aj šetrným kyprením a nastielaním prírodného mulča tam, kde sú medzi rastlinami holé miesta, aby nevysychali a boli chránené pred vetrom a slnkom. Prírodný mulč vytvárame napríklad z pokoseného trávnika, trávu necháme jeden deň zavädnúť a prikrývame ňou holé miesta, toto má ešte jednu výhodu, lepšie sa zadržiava vlhkosť. Pôda je zložitý systém s nekonečným množstvom vzájomných väzieb a vzťahov, ktorý má schopnosť regulovať rovnováhu a tlmiť vonkajšie vplyvy. Zdravá pôda na biozáhrade je vzdušná, kyprá a humózna.
Hnojenie
Na biozáhrade hnojíme ekologickým prirodzeným spôsobom nami vytvoreným kompostom. Na jeho založenie je možné použiť rôzny materiál, organické zvyšky z kuchyne, roztlačené škrupiny vajíčok, listy, rozdrvené vetvičky, nadrobno nasekaný odpad zo záhrady, kávovú usadeninu, pokosenú trávu, ale aj byliny, pri zakladaní kompostu je výborné ako základ použiť žihľavy, majú vysoký obsah dusíka a pôde prospievajú. Striedame vrstvy prírodného materiálu a hliny, kompost udržujeme vo vlhkosti a občas prekypríme. Organická hmota sa začne vo vhodných podmienkach za prítomnosti baktérií, kvasiniek, húb a drobných pôdnych organizmov rozkladať a vytvorí prírodný humus, ktorý je pre správne pestovanie na biozáhrade nenahraditeľný. Vyzretý kompost potrebuje svoj čas, ale potom tá námaha stála naozaj za to.
Osevný sled
Dôležitým predpokladom úrodnosti pôdy je aj správne striedanie plodín. Ak nemáme po sebe pestovať príbuzné rastliny, musíme poznať ich príslušnosť k čeľadiam. Príbuzné rastliny by sme nemali na jednom záhone pestovať skôr ako za 3 až 4 roky. Do čeľade mrkvovitých patrí zeler, petržlen, mrkva, paštrnák, kôpor a ligurček, do čeľade tekvicových uhorka, melón, tekvica a cuketa, do čeľade ľuľkovitých zemiaky, baklažán, paradajka, paprika, do čeľade lili, čeľade kapustovitých hlúboviny, reďkovka, žerucha a chren. Aby sme sa nedopustili chýb v osevnom slede, je najlepšie si robiť každý rok poznámky.
Výluhy, zákvasy
Používajú sa na biozáhrade na prihnojovanie rastlín počas vegetácie, zásobujú ich množstvom prospešných živín v tej najčistejšej forme. Studený výluh vytvoríme z 1 kg rastliny na 10 litrov vody, tento roztok necháme odstáť 24 hodín a riedime vodou v pomere 1:10. Na vytvorenie výluhu je vhodná žihľava, rebríček, nechtík, praslička alebo kapucínka. Vytvorenie zákvasu trvá dlhšie, na dno suda rozprestrieme primerané množstvo rastliny a sud naplníme vodou. Necháme kvasiť 14 dní a potom na prihnojovanie riedime vodou v rovnakom pomere ako výluh. Vhodnými rastlinami sú napríklad púpava, kapusta, žihľava, praslička alebo papradie.
Postreky
Postreky na škodcov vyrábame aj ekologicky. Ovocné stromy, bobuľoviny a ďalšiu plodovú zeleninu striekame na jar zriedeným púpavovým výluhom (200 g púpavy na 10 l vody), proti hubovitým chorobám ovocia a zemiakov aplikujeme cibuľový výluh ( 0.5 kg cibule na 10 l vody – nie výluh, vyrobený z jedného kg žihľavy na 10 l vody, používame neriedené, proti moniliózam požívame neriedený výluh z listov a koreňa chrenu (350 g na 10 l vody), Dôležitým prvkom plniacim funkciu odpudzovačov plnia aromatické byliny ako je levanduľa, šalva, yzop alebo afrikán.
Čím dlhšie budeme hospodáriť na našej biozáhrade, tým lepšie budeme chápať tajomstvo prírody a stále budeme objavovať nové výzvy a obzory. Vytvorením dokonalých podmienok pre živočíchy (pítka a kŕmidlá pre vtáky, vodná plocha pre hmyz, úkryty pre ježkov a ďalšie zvieratá, vysadenie kvitnúcich rastlín slúžiacich hmyzu) obohatíme aj sami seba pocitom, že sme pre prírodu niečo urobili. Harmónia s prírodou a bohatá úroda zdravých plodín bude našou veľkou odmenou.
