Pestovanie zeleniny bez umelých hnojív je lepšie a lacnejšie

Všetci pestovatelia vedia a rôzne magazíny im to radi pripomínajú, že pri pestovaní zeleniny je dôležité včas a správne hnojiť. Pretože bez hnojenia nebude úroda. Buď nebude žiadna alebo bude biedna. Rôzne druhy zeleniny sú rôzne náročné na dostupnosť živín v pôde. Takmer všetci sa zhodnú v nutnosti kupovať tie správne kombinácie a zmesi umelých hnojív a ich následnej jednoduchej a účinnej aplikácii. Jediný problém nastáva pri pokladni v predajni alebo v eshope. Ceny umelých hnojív vystrelili nahor raketovým tempom a domáce pestovanie zeleniny prestáva byť ekonomicky únosné. Naozaj?

Na jar sme jednu takú predajňu záhradníckych potrieb navštívili a jeden z predavačov mi hovorí, že umelé hnojivá s každým nákupom u veľkododávateľov sú drahšie a drahšie. „No a čo?“ odvetím a tým považujem našu debatu na tému hnojív za uzavretú. Nie tak môj známy predavač, ktorý pokračuje, že vďaka drahým umelým hnojivám bude domáce pestovanie zeleniny oveľa drahšie, než doteraz. „U nás nie,“ končím túto nezmyselnú debatu.

Na druhý deň som túto príhodu rozprával známemu, spolu s doplňujúcimi informáciami. Máme suseda, dôchodcu, veľmi agilného záhradkára, pestujú so ženou na snáď dvadsaťárovom pozemku všetku možnú zeleninu a zemiaky aj pre svoje vydaté dcéry. Na jeseň celé pole prejdú malým traktoríkom s pluhom, na jar s motorovým rotavátorom. Potom raz za pár rokov pole povápnia a každý rok potom posypú umelým hnojivom. Do takto pripravenej pôdy potom vysievajú a vysádzajú zeleninu a zemiaky. Pretože tento rok ceny pohonných hmôt stúpli rovnako ako ceny NPK a iných druhov umelých hnojív, bude ich zelenina a zemiaky drahšia. Síce ich nepredávajú, iba konzumujú v rámci rodiny, ale hodnota vložených finančných prostriedkov bude vyššia, aj keď vypestujú rovnaké množstvo potravín, ako vlani.

My sme tento rok rovnako, ako vlani, vysádzali sadenice zeleniny do vyvýšených záhonov a zemiaky do sena. Vyvýšené záhony netreba rýľovať ani nijako inak kypriť, pretože sú zamulčované slamou, ktorú získavame od známeho poľnohospodára výmenou za iné naše plodiny či služby. Seno pre zemiaky a mulčovanie iných záhonov získavame z našich trávnatých ovocných sadov, ktoré by sme aj tak museli kosiť, takto sa aspoň peniaze vložené do PHM do kosačiek a krovinorezov efektívne využijú, keď už nechováme žiadne hospodárske zvieratá. Práca vložená do pestovania zeleniny je teda rovnaká, ako vlani aj ako budúci rok, ak nepočítam tie kosačky, náklady na pestovanie zeleniny sú u nás rovnaké a budú rovnaké aj budúci rok, bez ohľadu na cenu umelých hnojív. A o množstvo úrody sa báť nemusíme, skôr znižujeme počet sadeníc. Ako je to možné?

Hnojenie je dôležité, umelé hnojivá nie

Celý vtip spočíva v prekuknutí klišé „Hnojenie = umelé hnojivá z obchodu“. Nie je to totiž pravda, aj keď predajcovia by boli radi, keby bola. Netvrdím, že hnojenie NPK či Krystalonom alebo iným značkami umelých hnojív neprináša zvýšenie úrody. Dostatok dusíka a fosforu umožní rastlinám zabudovať do pletív viac vody a rastliny samotné aj ich plody sú väčšie, než bez týchto prípravkov. Čo ale rozhodné pravda nie je rozšírené povedomie, že to ide len týmto spôsobom.

A nemusíte ani vlastniť kravu alebo ovce, aby ste dosiahli bohatú úrodu zeleniny. Hnojenie maštaľným hnojom, ako sa označuje hnoj hospodárskych zvierat, dnes nie je také jednoduché, aj keby ste sa dali na túto „voňavú“ prácu každú jeseň. Dobytok skrátka na dedinách nie je vplyvom hospodárskej politiky vrátane často nezmyselných dotácií a preto zohnať hnoj nie je ľahká vec. Ale je tu ešte ďalší spôsob, ako dostať živiny do pôdy a nemusieť za to platiť.

Pretože hnojenie nie je cieľom, ale prostriedkom, ako dopĺňať do pôdy živiny spotrebované rastlinami v priebehu ich života. Môžete si pripadať, ako hrdina, ktorý sa udrie po vrecku, nakúpi hnojivá vo vreciach, palivo v bandaskách a s vypätím všetkých síl dostane hnojivá do pôdy a exhaláty do vzduchu, len aby zachránil svoju rodinu pred smrťou hladom a pripadal si ako vládca záhrady a priľahlej planéty a určoval, čo a ako sa bude na jeho pozemku diať.

Celý terajší systém obrábania pôdy totiž znamená permanentné odstraňovanie niektorých živín z pôdy a ich nárazové doplnenie na konci pestovateľskej sezóny alebo na jej začiatku. Skrátka zberom úrody a odstraňovaním zvyškov rastlín odstraňujeme z pôdy organickú hmotu a tá je potom chudobnejšia na humus, fosfor, dusík či ďalšie prvky nevyhnutné pre zdravý rast zeleniny, ale aj trávy, ovocných kríkov a stromov. A tiež stráca schopnosť zadržiavať vodu. Dopĺňanie živín sa čiastočne deje tokmi podpovrchovej vody v pôde, ktorá prináša živiny z miest, ktoré sú na ne bohatšie, ďalším zdrojom je hlboká orba, ktorá má za úlohu vyniesť živiny z väčších hĺbok na povrch, kde má byť k dispozícii plytko koreniacim rastlinám. A naši predkovia vozili slamu z chlievov na pole tiež preto, aby vrátili časť odvezenej organickej hmoty (slamu) späť na pole doplnenú o výlučky zvierat. Dnes však tento kolobeh hmoty zanedbávame a náplasťou na to má byť jednorazový prísun umelých hnojív.

Súhrnným efektom hnojenia syntetickými hnojivami a neustáleho obnaženia pôdy (orba, pletie, okopávanie), ktoré spôsobuje zvýšený odpar vody, je tiež zasoľovanie poľnohospodárskej pôdy. Vápnenie každých sedem až desať rokov je barličkou, ako aspoň trochu znížiť kyslosť pôdy a zlepšiť hospodárenie pestovaných rastlín so živinami. Avšak barličkou, ktorá naďalej znižuje obsah organických látok (humusu) v pôde, čím znižuje vodozádržnosť pôdy a zvyšuje nielen lokálne suchá, ale aj potrebu umelého a pravidelného zavlažovania. Komplex problémov, ktorý začal tým, že sme „iba“ prihnojili záhony umelými hnojivami. Ako pohodlné, že?

Permakultúrne mulčovanie šetrí čas a peniaze a zvyšuje úrodu

Zdrojom humusu a organických látok v pôde je prirodzený rozklad odumretých rastlín pomocou baktérií, húb a hmyzu. Prejdite sa niekedy po lese. Nikto tu neorie, nikto neodváža jesenné „zvyšky“. Lístie, vetvy i celé rastliny po skončení svojho života padajú jedno na druhé a pôdna fauna sa postará, aby sa zvyšky rastlín premenili opäť na živiny pre nové rastliny či stromy. Keď hrabnete rukou do zeme, často nespoznáte, kde končí opadané lístie a začína jemná, vlhká a na život a živiny bohatá pôda. A rovnaký proces môžete naštartovať aj na svojej záhrade.

Záhony, miesta na pestovanie, namiesto pravidelného rytia (a vysušovania) pokryte vrstvou organického materiálu. Ak máte ovocný sad a dostatok stromov, môže to byť aj lístie. Pokiaľ máte dostatok trávnatých plôch, môže to byť seno. A ak nič z toho nie je k dispozícii, kúpte slamu. Iste, jesenné zvyšky môžete dať na hromadu a skompostovať a na jar kompostom prihnojiť záhony. Tým však vyriešite iba časť problémov. Dodáte nárazovo určité množstvo organickej hmoty a s ňou živiny, nezabránite však vysušovaniu pôdy a rastu buriny, ako to komplexne dokáže hrubá vrstva mulča.

Prirodzené rozkladné procesy, kedy sa odumretá organická hmota stáva potravou pôdnej fauny a tým humusom, postupne zospodu „odoberajú“ vrstvu mulča, preto je potrebné ho každý rok dopĺňať a niekedy aj častejšie. Vrstva slamy vydrží rok aj dva, vrstvu sena musíte doplniť aj trikrát do roka. Doplniť mulč môžete nielen lístím, ale aj drevnou štiepkou z listnatých (ovocných) stromov. Rozhodne sa vyhnite použitiu predajcami obľúbenej borovicovej kôry, tá je vhodná maximálne tak pre čučoriedky, maliny, ostružiny/černice.

Ako dostať mulč zo slamy na záhon

Na jeseň, po zbere pokryte celý záhon súvislou vrstvou slamy s hrúbkou 10 centimetrov a na jar malou lopatkou pre sadenice urobte priestor a v ňom jamku. Pokiaľ potrebujete vysievať semená do riadku, použite kúsok dosky, ktorým v mulči vytvoríte úzku ryhu až na samotnú pôdu a semená do nej vysejete. Medzera široká asi 5 cm stačí, aby semená vyklíčili a mali priestor na rast.

Na jar, pokiaľ už sú rastliny v zemi a chcete začať mulčovať, opatrne položte slamu alebo seno okolo rastlín tak, aby ste pokryli celý záhon a sadenice nepoškodili alebo nezakryli. Je to rozhodne prácnejšie, ale oplatí sa začať aj v polovici sezóny, ušetríte množstvo vody a času.

Ako mulčovanie funguje?

Dobre, znela by stručná odpoveď. Zvedavý záhradník sa s ňou však neuspokojí, chce vedieť viac. Vrstva organického materiálu pokrytím pôdy v okolí pestovaných rastlín:

  • bráni prehrievaniu koreňového systému rastlín
  • bráni vysušovaniu vrchnej vrstvy pôdy
  • bráni prístupu semien buriny k slnku, tie nevyklíčia
  • vo vlhkej pôde sa darí dážďovkám a inej pôdnej faune, ktorá mulč spracováva v permanentnú dávku humusu a ďalších živín a prevzdušňuje pôdu
  • v zime chráni korene trvalých rastlín pred zamŕzaním, dážďovky sa pohybujú v pôde vyššie a aj cez zimu prihnojujú rastliny

Mulčovaný záhon teda nie je potrebné toľko zavlažovať a tiež nie je (vlastne to ani nejde) treba ho rýľovať, je prirodzene kyprý. Avšak za predpokladu ďalšej permakultúrnej zásady, že na záhon sa nevstupuje. Dáva to logiku, keď pôdu v záhone neudupete svojimi topánkami pri snahe o prehnanú starostlivosť oň, nemusíte ho kypriť, to obstarajú dážďovky, keď sa im postaráte o vhodné podmienky a potravu, teda mulč.

Keď burina nemá slnko, nemá možnosť a silu rásť. Keď sa nejakému kúsku podarí pretlačiť cez silnú vrstvu slamy, zľahka ho dvoma prstami vytrhnete a… položíte na mulč, aby sa rozložil. Burina svojimi koreňmi predsa vytiahla živiny z väčších hĺbok pôdy (hlboká orba…), bola by predsa škoda ju zlikvidovať, keď môže poslúžiť dobrej veci 😉

Namiesto pluhu a kultivátora v permakultúre použijete kosačku, krovinorez a hrable. S menšou námahou a menšími financiami dosiahnete rovnaký, ak nie lepší výsledok v pestovaní potravín na svojej záhrade. A ceny umelých hnojív na pultoch obchodov vám môžu byť ukradnuté. Cena vašich vlastných potravín bude od situácie na trhu úplne nezávislá. Rovnako ako nezávislí budete aj vy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.