S vodou je treba hospodáriť, dokiaľ je

Tohtoročné leto ukazuje, že nie je všetko ako bývalo, že sa musíme naučiť žiť s tým, že sa všetko mení a väčšinou k horšiemu. Pranostiky prestávajú platiť, pestovateľské kalendáre sú pomaly k ničomu a všetko záleží od toho, či je dostatok vody. A tá väčšinou nie je. Alebo skôr s ňou nevieme v nových klimatických podmienkach hospodáriť. Nevieme sa prispôsobiť. Prežijeme?

Krátke obdobie prudkých dažďov často vystrieda dlhé obdobie sucha a vysokých teplôt vzduchu. Leto aké sme nepoznali nasleduje po zime, keď je snehu málo a v pôde je málo vody, keď namiesto pomalého topenia snehu na jar voda zo zimných dažďov rýchlo zo zeme odtečie. Často vlastne ani nie je jar, zo zimy sa prehupneme do leta, aby sme po jeseni trvajúcej týždeň opäť skončili v zime-nezime. A v pestovateľskej sezóne zeleniny namiesto viac-menej pravidelných dažďov sme odkázaní na pravidelné zavlažovanie. Ak je voda v studniach, pretože nádrže na dažďovú vodu zívajú prázdnotou.

Za zlú situáciu s vodou môžeme sami

Môžeme za to, že neprší? Môžeme za prázdne studne? Môžeme za deficit vody po zime? Ako naše záhony s paradajkami a paprikou môžu za tento nepriaznivý stav?

Jednak tým, ako svojím spôsobom pestovania zvyšujeme spotrebu vody zavlažovaním (ktorej zo zásob v krajine preto ubúda), jednak tým, ako svojim spôsobom pestovania zvyšujeme úbytok vody výparom (ktorej zo zásob v krajine preto ubúda). Nechránime pôdu pred silným slnečným žiarením ani pred suchým vetrom.

Pozrime sa, ako vyzerá tradičný záhon so zeleninou v našich záhradách.

Pod stonkami s paradajkami, paprikami alebo inou zeleninou je vzorne vypletá pôda, nikde ani jediná burina.

Srdce tradičného záhradkára zaplesá, avšak tí, čo chápu súčasné zmeny ako súčasť dynamickej rovnováhy v prírode a snažia sa prispôsobiť novej situácii, zalomia ruky! Tradiční záhradkári vidia upravené záhony, súčasní vidia hlboké rany do zeme, z ktorých uniká množstvo vody bez úžitku. A navyše to stojí veľa driny, zbytočnej práce.

To sme vždy tak robili

Tradičný argument ľudí, ktorí si nevedia predstaviť robiť veci inak, ľudí neschopných premýšľať nad tým čo robia ani skúšať iné či nové postupy, aby zistili, či sa to dá robiť lepšie či jednoduchšie. Ľudí, čo sa už nechcú učiť, veď predsa už majú maturitu/promóciu dávno za sebou. Ľudí čo nechápu, že kto sa neprispôsobí, ten neprežije.

Staré postupy fungovali v starých podmienkach. Často záhrady plodili napriek snahám záhradkárov. Dnes sú podmienky na Zemi aj v našich končinách diametrálne odlišné. Miera tolerancie pôdy k našim zásahom sa výrazne zmenšila.

Na druhú stranu, dnes sú nové poznatky dostupné každému, kto o ne stojí. Permakultúrny koncept záhradníčenia čo najprirodzenejším spôsobom podľa vzoru Prírody je známy dlhé desaťročia a mnohí ho aplikujeme aj u nás a s úspechom. Prináša úsporu peňazí za energie aj hnojivá a ochranu rastlín i samotnej práce a zvyšuje výnosy aj úrodnosť pôdy. A chráni vodu v pôde.

Ako šetriť vodu pri pestovaní zeleniny?

Na problematiku využívania vody sa musíme pozrieť komplexne. A uvedomiť si, čo je príčina a čo následok.

V situácii, keď nám voda neprší z neba, je zelenina odkázaná na závlahu. Áno, to je rozšírený mýtus. Zelenina potrebuje vlahu, nie závlahu. Zavlažovanie je riešenie problému, keď už je málo vody v pôde. A kedy je málo vody v pôde? Keď sa z pôdy stratí. Časť spotrebujú rastliny na stavbu pletív stoniek a plodov a výpar z listov, časť sa vyparí bohzdarma z pôdy. Teda pokiaľ máte okopané záhony. Vyparí sa nielen voda zo závlahy, ale čo je horšie, vyparí sa aj voda, ktorá je pod povrchom. Zavlažovanie v takom prípade pripomína snahu udržať hladinu vody v deravom sude zvýšením prítoku vody. Pretože zavlažovanie okopaných záhonov vytvára prísušok, v ňom kapiláry a nimi vzlína voda z pôdy. Z povrchu sa vyparí značná časť vody zo závlahy a z vnútra podpovrchová voda. To núti záhradkárov pravidelne záhony okopávať, aby prerušili kapiláry, ktoré vytvorili zavlažovaním. A suchá pôda núti záhradkárov zavlažovať… Ako u blbých na pôjde, konštatoval by jeden z mojich príbuzných.

Ako „zapchať deravý sud“? Ako zabrániť vode vyparovať sa zo záhonov? Mulčovaním. Nastlaním vrstvy slamy alebo sena tesne okolo rastlín. Záhon pod mulčom zostane kyprý, o to sa postarajú dážďovky, ešte ho aj obohatia o humus. Vlhké prostredie im vyhovuje a korene zeleniny zostanú uchránené pred horúčavou. Pretože na zem nesvieti slnko, nemôžu vyklíčiť semená buriny, teda nie je čo plieť.

Takže viac vody zostane v zemi, nie je treba toľko zalievať, teda viac vody zostáva v studniach a menej sa znižuje hladina spodných vôd. Ako sa teraz pozeráte na konštatovanie z úvodu článku?

Koniec plošného zavlažovania

Ešte je mnoho záhradkárov, ktorí si „môžu dovoliť“ zakúpiť silné čerpadlo a desiatky metrov hadíc a postrekovačov. A zavlažujú celú záhradu, hlava-nehlava, listy-nelisty. Studenou vodou priamo zo studne, uprostred horúceho dňa. Ťažký šok doprajú svojej zelenine. A aj tak sa im väčšina vody ani ku koreňom nedostane.

Oveľa účinnejšie je zalievať priamo ku koreňom paradajok alebo paprík. A radšej viac vody naraz, tri štyri litre, nie jeden hrnček. Málo vody častejšie spôsobí, že rastlina si zvykne prijímať vlahu podpovrchovými koreňmi a je potom náchylnejšia na sucho. Väčšie množstvo vody naraz stečie do väčšej hĺbky a núti rastlinu „poslať“ korene za ňou. Vo väčšej hĺbke je ale stále často dostatok vlahy, takže potom nie je potrebné (zamulčované) rastliny tak často zalievať. Vedeli ste, že paradajky môžu mať korene až dva metre hlboko v zemi? Samozrejme ale nie vo vyvýšenom záhone na betónovej ploche…

Cielené zavlažovanie mulčovaných záhonov nemusí byť časovo náročné, pretože budete zalievať menej často a celkovo menším množstvom vody. Tým ušetríte aj za elektrinu pre čerpadlo, čo je dnes už nemalá hodnota.

Využívajte tri poschodia

Alebo aspoň dve. Nemyslím vo vašom dome, na záhrade. Znamená to efektívnejšie využitie plochy pozemku, keď na jednom mieste pestujete niečo pri zemi, niečo v strednej výške a niečo vysoké. Teda pôdopokryvné rastliny, kríky a stromy. Chcete príklad? V radoch vínnej révy ku koreňom vysádzajte jahody. Nielen, že budú chrániť korene viniča pred horúčavou a vysušovaním, tento živý mulč prinesie dodatočnú úrodu chutného ovocia. A neverte tomu, že jahody spotrebujú veľa vody alebo živín. Jednak korenia v inej hĺbke ako vinič, jednak viac vody ochránia pred výparom, než sami spotrebujú.

Keď začnete pestovať ovocné stromy vo forme vysokokmeňa, medzi nimi sa vám zmestia drobnejšie kríky bobuľového ovocia. Nielen notoricky známe červené a čierne ríbezle alebo egreše či novšie josta, ale aj zimolez kamčatský (chuťou pripomína čučoriedky, ale nie je tak náročný) alebo čierna arónia. A okolo koreňov stromov opäť v kruhu vysaďte jahody.

Myslíte si, že stromy budú tieniť kríkom a ich plody nedozrejú? A skúsili ste si to? Dnes bývajú dni v lete také horúce, že niekoľko hodín chládku privítajú nielen ľudia a zvieratá, ale aj rastliny. Takýto pohyblivý tieň od korún stromov kríkom len prospeje. A opäť ušetrí trochu vody z toho mála, čo v pôde je.

Pokiaľ nechcete okolo kmeňov pestovať jahody, zamulčujte ich slamou alebo senom. Nemusíte ich potom okopávať, kyprú pôdu obstarajú dážďovky. Navyše kruh mulča okolo stromov ich chráni pred poškodením kosačkou. A vy nemusíte mať starosť, ako sa zbaviť pokosenej trávy, keď nechováte žiadne zvieractvo, ktoré by ju skŕmilo.

Vody je dosť, keď s ňou neplytváte

Poskytli sme vám niekoľko rokmi overených rád a odporúčaní, ako si poradiť so zmenami počasia, ktoré trápia nielen záhradkárov a sťažujú im ich záľubu v pestovaní si svojich a zdravých potravín. Nevyžadujú takmer žiadne investície, okrem tej do zmeny myslenia. Záleží už len na vás, či si ich vyskúšate a zostanete pri nich, alebo je vám milšie na počasie nadávať a sťažovať sa. Pretože vy nemusíte nič, prežitie (vašej záhrady) nie je povinné.

One Comment

  1. Pingback: Aj tupec má právo na názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.