Aké sú teploty jednotlivých povrchov v záhrade

Každý, kto dával v škole pozor, vie, že planétu Zem zohrieva Slnko. Slnečné lúče dopadajú na povrch, od ktorého sa buď odrážajú, alebo sú pohlcované. A tým ho zohrievajú. A od ohriatych povrchov sa následne zohrieva vzduch. Takže teplota vzduchu v našom okolí záleží od toho, ako silno svieti Slnko, koľko slnečných lúčov sa na zem nedostalo, lebo boli odrazené ešte v atmosfére (vodná para, prachové častice…) a aký je povrch v našom okolí, aká je jeho odrazivosť či absorpcia slnečných lúčov.

Prepáčte mi tento úvod ako pre malé deti, lebo hoci sa zdá, že to všetci vedia, predsa sa nájdu medzi nami ľudia ako napríklad politik Martin Hojsík, ktorí to v škole zaspali alebo zámerne blbnú ľudí. Lebo tvrdiť, že Slnko ohrieva vzduch a preto je nám teplo, je na s prižmúreným okom štvorku na Vlastivede v piatej triede základnej školy a nie na vstupenku do Európskeho parlamentu. Preboha to kto má u nás volebné právo? Čím ďalej tým viacej sa mi páči stará anglická prax, že voliť mohli len majitelia pozemkov. Teda ľudia so zodpovednosťou za svoje majetky, nie cudzie, ako je to u politikov. Však mu to aj ľudia v diskusii pod jeho komentárom pekne natreli!

V celom jeho článku sa to hemží výrazmi typu „vedecké štúdie“, ale v jeho prípade sa podľa toho blábolu nedá hovoriť ani o vede ani o štúdiu. A zrejme ani o osobných skúsenostiach.

Teploty povrchov v záhrade

Ja som si jedno krásne augustové letné popoludnie dal tú námahu a prešiel som po svojom pozemku, v jednej ruke fotoaparát, v druhej termovízna kamera, a urobil zopár záberov, aby som nielen poslancom Europarlamentu ukázal, ako druh povrchu vplýva na teplotu vzduchu, ktorý dýchame.

Vždy je na úvod fotografia v spektre viditeľnom pre ľudské oko a za tým nasleduje jedna či viac fotografií so záznamom teploty predmetov a ich povrchov, k tomu samozrejme príslušný komentár.

Stolík z drevoplastu

Štrnásty august 2022, okolo pol druhej letného času. Je dávno po pravom poludní, Slnko pomaly klesá na svoje dráhe, no pečie ešte poriadne. Pre úplnosť dodám, že sme na Slovensku. Zaujímavé sú spodné dva riadky. Posledný ukazuje teplotu vzduchu na mieste, predposledný na mieste vzdialenom asi tri metre, sonda je vo výške dva metre, v tieni. Ďalšie údaje zobrazujú hodnoty na iných miestach hospodárstva. Hodnoty vlhkosti vzduchu tiež nie sú práve najlepšie. Hodnoty namerané termokamerou, ktorá je tiež zachytená na prvom obrázku, zobrazuje druhá fotka

Pes na tráve

Teplo nie je len ľuďom, ale aj zvieratám a rastlinám. Malý psík, cca 7 kg, sa chladí potením cez jazyk a labky (to vie tiež málokto a pána poslanca by som sa neodvážil zaťažovať prosbou o odpoveď na túto otázku) a ležaním bruchom na chladnejšom povrchu. Občas mu kus trávy pokropím vodou, ale nechá to trochu preschnúť, na úplne mokrom povrchu ležať nechce. Občas zabehne na betónovú dlažbu pred voliérou, kým je tam tieň. Teraz ma napadá, že toto miesto som nevyfotil.

Ak to nie je vidieť, leží v tieni pod veľkým slnečníkom. Teplota tela psíka sa veľmi nelíši od teploty tela človeka (však cicavce, nie? To len pre tých, ktorí v škole nedávali pozor), avšak všimnite si teplotu trávy. V tieni má cca 21°C, mimo neho takmer 36°C! Pritom nezáleží, či je tieň vytvorený slnečníkom alebo stromom.

Zničená tráva

Máme u nás radšej trávnaté plochy, betón je naozaj len na minimálnom nevyhnutnom mieste, zväčša ako kryt infraštruktúry, kde by sa pôda a pôdopokryvné rastliny uplatnili s veľkými negatívami. No kde sa veľa chodí alebo nebodaj aj robí (fyzicky, rukami so spoteným tričkom, pán poslanec), dostáva tráva zabrať, najmä toto leto. Hoci bola pred začiatkom týchto horúčav kosená na vysoko, predsa len sa pošliape. Akú teplotu má zle udržiavaný trávnik s odkrytou pôdou?

Predmety presahujú 40° C, to červené a cez 50°C je holá pôda, stavenisko. Veľmi je vidieť na teplotnej mape, kde je tráva ako tak v poriadku a kde vychodená. Rozdiely teplôt týchto povrchov sú výrazné.

Stavebný materiál a náradie

Štrk v čiernych plastových nádobách, zvaných kalfas. Čo iné môžeme čakať?

Štrk má teplotu cca 47°C, zato čierny plast cez 60°! Pritom zelená tráva v tieni stále príjemných cca 24°C.

Poďme ďalej

Obnažená pôda, stavenisko

Potreboval som čosi urobiť, súčasťou bolo odstránenie trávy a vyrovnanie povrchu do horizontu. V týchto horúčavách sa robí pomaly, to nie je ako klimatizovaná rokovacia sála v Bruseli, takže povrch beznádejne vyschol, po vode ani pamiatky.

Šesťdesiat stupňov Celzia, kúsok od trávy, ktorá má 24 stupňov. Čo na to povedať? Pokojne rýľujte a okopávajte svoje záhony ďalej, keď (ne)myslíte.

Betónová dlažba

Takže hustá tráva na slnku má len 24 stupňov, no betón cez šesťdesiat stupňov! Nie je medzi meranými bodmi ani meter vzdialenosti! A to sa ma niektorí ľudia pýtajú, prečo trávim celé dni na vidieku „na ranči“ a nie som radšej v meste. Stačí táto fotka?

Betónový chodník v závetrí domu

Aj náš pozemok niekde končí a tam začína pozemok susedov. Rovno starou budovou. Cez stenu sa sem dostane menej slnka a trochu tu prefukuje. Čo na to termokamera:

V tieni je príjemných dvadsať, po betónovom chodníku rozhodne bosí nechodíme, hoci sa návštevy u nás rady vyzúvajú, aby si užili trávu, ktorú nikto nesial, len správne kosíme.

A čo samotná stena budovy, rastliny pri nej a strecha? nech sa páči:

Polystyrénom zateplený kameň a pálená škridla

Vŕby majú príjemných 28 stupňov, polystyrén je na tom horšie. A strecha? Na to, že je otočená na sever a popoludní svieti z boku, je z nej celkom slušné výhrevné teleso. Zatepliť strechu sa oplatí nie len kvôli kúreniu v zime.

Kvetinová skalka

Medzi chodníkom a prístreškom máme malú skalku. Zopár kameňov z pozemku, trochu riečneho štrku.

Kamene a štrk majú teplotu nad 60°C. A teraz si predstavte, že sú ľudia, ktorí si dajú z takéhoto materiálu spraviť celú záhradu. Tam musí byť príjemne…

Tekvicovisko

Potom tu máme tekvice hokaido za železnými mrežami, aby nás nevytlačili zo záhrady a pred nimi trávu s miestnymi poškodeniami. Aký vplyv to má na teplotu povrchu?

Šesťdesiattri stupne na hline, dvadsaťosem tráva. Na plnom južnom slnku. Rozdiel vzdialenosti pár centimetrov!

Tráva pri slnečníku

A pred záverom opäť trávnik, intenzívne využívaný, takže schodený aj poškodený psíkom. Sledujme spolu teploty povrchu kúsok veľa seba:

Temer dvojnásobná teplota holej zeme, rozdiel dvasaťpäť stupňov. Čo dodať?

Slama

Nedávno sme doviezli čerstvú pšeničnú slamu na mulčovanie a uložili ju pri záhonoch, medzi balíkmi na výšku sú agátové kolíky. Svieti popoludní už zo zadnej strany (v smere fotografovania).

Tráva cez dvadsať, ako vždy, slama cez tridsať.

Aký vplyv má voda v pôde na teplotu povrchu

Podľa pána Hojsíka obsah vody v zemi nie je dôležitý, na teplotu vzduchu má významný vplyv množstvo CO2. No ten má významný vplyv na najmä na dýchanie. Inak by s ním nemali potápači problém pri prudkom vynorení, inak by ľudia nemali pri plytkom dýchaní záchvaty. Páni europoslanci sa môžu spýtať záchranárov. Takže rozdiely v obsahu CO2 vo vzduchu, ktorí všetci dýchame, by sme si iste všimli.

Naozaj som nemeral, ako sa menila koncentrácia C02 vo vzduchu na našom pozemku v deň merania teplôt povrchov v čase medzi 13:29 a 13:46 a dovolím si v rozpore s vedeckými štúdiami vyhlásiť jeho koncentráciu v uvedenom období za nemennú. Neviem koľko ho bolo, ale celkom určite sa v priebehu pol hodiny jeho koncentrácia v okolí nezvýšila ani neznížila. Takže sa nemohol meniť ani jeho vplyv na teplotu vzduchu, pretože ako už vieme zo základnej školy, teplota vzduchu je závislá od teploty predmetov, od ktorých sa vzduch zohrieva.

Môžem však zodpovedne vyhlásiť, že bol významný rozdiel v obsahu vody meraných povrchov. Celkom dosť vody je v tráve, ktorá nie je schodená, celkom bez vody sú plastové kalfasy, ale aj kamene a betóny, ktoré som fotil a meral. Bude nevedecké, keď vyhlásim, že teplota povrchu pevných častí je závislá od obsahu vody, že čím menej vody, tým viacej slnečného žiarenia teleso zachytí, premení na teplo (kmitaním molekúl, ale to by už bola vysoká fyzika pre niektorých europoslancov) a následne týmto teplom je vyhrievaný vzduch v okolí predmetov a ich povrchov? Bude to menej málo vedecké, keď vyhlásim, že som to pozoroval v našej záhrade? A vedci zisťujú veci ako? No predsa pozorovaním. Čím nechcem povedať, že som vedec. Len si myslím, že využívam mozog inak, ako štopeľ do krku.

Samozrejme, že vzduch nie je nehybná masa, veď predsa existuje vietor a ten prenáša vzduch, a spolu s ním aj vodnú paru a teplo, na iné miesta. Ale aj v malom rozsahu môžete pozorovať drobné premiestňovanie vzduchu, napríklad ľahký závan chladného, alebo naopak teplého vzduchu, napríklad podvečer na vašej záhrade. Takže teplý vzduch nad kamenným chodníkom sa neustále premiešava s chladnejším vzduchom nad trávnikom a na pozemku, ak je bezvetrie, máte tak nejak priemernú teplotu vzduchu, zohriateho od všetkých vašich povrchov plôch, ale aj stien budov.

No ale čo tak záhrada veľkosti troch futbalových štadiónov, oddelená vysokým plotom od druhej, rovnako veľkej záhrady. Jedna bude celá zatrávnená vysokou trávou do pol lýtok, ktorá chráni vodu v pôde pred nadmerným vyparovaním, druhá bude celá kamenná a štrková, takzvane moderná bezúdržbová záhrada. Čo myslíte, bude teplota vzduchu v strede záhrady, aby sme mohli eliminovať miešanie más vzduchu na okrajoch medzi rôznymi druhmi povrchu, v oboch prípadoch rovnaká? Ja si to nemyslím. A kto so mnou nesúhlasí, mal by si ešte raz prečítať tento článok a dôkladne pozrieť fotky v ňom. Komu to nepomôže ani na tretí raz, je načase navštíviť príslušného odborníka na chápanie významu pojmov. To fakt vyberajú poslancov bez inteligenčných testov? Či berú každého schopného všetkého?

Takže keď odstránite vodu z krajiny vyrúbaním značnej plochy lesov, meliorovaním polí či len necháte veľké lány po zbere úrody zorané a vystavené páliacemu slnku alebo „len“ odvodníte rozsiahle mestské plochy kanalizáciou, klesne zásoba vody v prírode. Keď tá tráva, kríky a stromy nebude mať z pôdy čo nasávať a výparom do vzduchu distribuovať, uschnú a stanú sa z nich plochy bez pôdopokryvu. Čo to spraví s teplotou takéhoto povrchu vidíte na fotkách vyššie. Stačí ušliapaná tráva, chýbajúci trs a teplota letí prudko nahor. A od povrchu sa zohrieva vzduch, ktorého teplota tiež stúpne. Ja viem, že poslanci majú mnohé výnimky, ale z prírodných zákonov nie.

Chápem celý odkazovaný komentár agresívneho progresívneho poslanca (ako ho nazval jeden komentujúci na Aktualitách) ako snahu o manipuláciu verejnosti a distribúciu dotácií na čokoľvek, pri čom sa „mlynár zamúči“. Snaha diktovať veľkosť uhlíkovej stopy a nebodaj ju začať spoplatňovať je lákavým spôsobom uplatňovania moci. Lenže na CO2 vám serie pes. Súčasné vysoké teploty a zmena podnebia je spôsobená nedostatkom vody ako v pôde, tak v ovzduší, nie prebytkom CO2. Ale ako sme si ukázali, ak máte dostatočne veľký pozemok, viete lokálne tento problém zmierniť aspoň pre seba.

Globálne zmeny podnebia sú tu. Nedá sa proti nim bojovať, ale treba sa im prispôsobiť. Prípadne vyhynúť. Niektorí experti by mi ale vôbec nechýbali.

2 Comments

  1. Pingback: Horúci pondelok sedemnásteho | Záhrada v kopci

  2. Pingback: Pozor, je sucho. Kosiť treba na vysoko! | Záhrada v kopci

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.