Najhoršia zima je zima bez snehu. Holomrazy dokážu poškodiť rastliny, ktoré nič nechráni pred vymrznutím hlboko do zeme. Niektorí ľudia takýto mráz vítajú, vraj rozdrobí hrudy zeme po jesennej orbe, no súčasne vykynoží aj život v pôde. Baktérie, chrobáky a dážďovky, ktoré pracujú v pôde pre nás a obohacujú ju o humus, sú nenávratne stratené. Na jar vás čaká nie len hnojenie, ale aj opakovaná výsadba zamrznutých rastlín. Pritom tu ale je riešenie, ktoré vás ochráni v prípade, že príroda „zabudne“ nadeliť záhradám snehovú prikrývku.
Napadaný sneh sa skladá zo zamrznutých kryštálikov vody a množstva vzduchu. Hrubá vrstva tohto materiálu chráni pôdu pred mrazmi. A tiež rastliny, ktoré pokrýva. Takže ich pletivá nezamrznú. Nie sú poškodené, a po skončení mrazov môžu rastliny pokračovať vo vegetácii. Navyše sneh predstavuje zásobu vody, ktorá sa postupne rozpúšťa, vsakuje do zeme a pomáha vyživovať vegetáciu. Na rozdiel od dažďov, ktoré spadnú v priebehu niekoľkých hodín a z premokrenej pôdy voda z nich odtečie.
Sneh ale nie je jedinou možnosťou, ako môže byť rastlinstvo chránené v zime pred mrazmi. Tak, ako sneh, dokáže izolačnú vrstvu vzduchu viazať aj iný prírodný materiál, ktorý na rozdiel od snehu nie je limitovaný kombináciou nízkych teplôt a vlahy. V prírode sa bežne vyskytuje najmä v listnatých a zmiešaných lesoch a v okolí krovinatých porastov. Spadané lístie a plody zo stromov spolu s úlomkami vetví sa nazýva hrabanka. V ľuďmi obrábaných záhradách a pozemkoch ich nahrádza nástieľka z pokosenej trávy.
Mulčovanie senom je možné v niektorých prípadoch nahradiť mulčovaním slamou. Vo väčšine aplikácií sú tieto materiály vzájomne zameniteľné podľa miestnych zdrojov. Rozdiel je v ich trvanlivosti. Nástieľka zo sena sa rýchlejšie rozkladá a je potrebné ju v priebehu roka dopĺňať, slamový mulč má životnosť aj viac, ako jeden rok.
Vrstvu mulču nie je potrebné z pestovateľských plôch odstraňovať. Na vrch vždy doplníme nový materiál, na spodku sa postupne mení na substrát. Mulčovať veľké plochy je nereálne z hľadiska dostupnosti materiálu, ale pokryť zeleninové záhony alebo okolie stromov či ovocných kríkov nástieľkou je veľmi jednoduché a oplatí sa. Nie len, že mulč udrží vlahu, zabraňuje rastu burine, ale aj chráni korene a pôdny život pred silným mrazom.
Pri viacdňových nočných mrazoch cca -15°C a dennej teplote na úrovni cca -5°C dokáže asi 10 cm uľahnutá vrstva mulču zo sena ochrániť pôdu natoľko, že je zamrznutá len vrchná vrstva hrúbky 10 cm, pod ňou je už pôda nezamrznutá. O niekoľko metrov ďalej v rovnakej záhrade bola pôda zamrznutá do hĺbky asi 50 cm. Test bol prevedený pri inštaláciách zemných vrutov pre stĺpy plota a podpornú konštrukciu kustovnice. Sneh napadol až po inštalácii vrutov pred osadením stĺpov.
Podľa niektorých zdrojov vrstva mulču bráni rýchlemu ohrevu pôdy na jar. No keďže vrstva zamrznutej zeme pod nástieľkou je oveľa nižšia, ako bez nástieľky, nie je potrebné veľké množstvo slnečnej energie, aby sa pôda zohriala. Navyše ani v prírode, v lesoch a v kroviskách, nikto hrabanku neodstraňuje, aby sa zem zohriala a napriek tomu tam všetko rastie, ako divé. Aj bez zásahu človeka, či skôr vďaka tomu, že sa človek do prírody nestará.
Keď záhony namulčujete senom či slamou, nebudete závislí od toho, či cez zimu napadne sneh alebo nie. Ďalšou výhodou je skutočnosť, že pod nástieľkou nerastie nič a pôda je kyprá a vlhká, pripravená prijať malé priesady, aj bez typickej jarnej prípravy pôdy rotavátorom.
