Keď sa povie „záhrada“, každému sa vybaví niečo iné, podľa jeho skúseností. Niekomu drina pri rýľovaní a okopávaní, niekomu nekonečné oberačky veľkého sadu, niekomu nikdy nekončiace kosenie trávnika a niekomu rozkvitnuté kvety po celý rok. Presne to, na čo si zvykol od detstva, presne to, čo mu dovolí jeho (obmedzená) predstavivosť. Ale prečo by sme mali obmedzovať sami seba?
Nemalú úlohu v tom, ako si predstavujeme záhradu, hrajú médiá. Predstavujú nám záhrady okrasné v japonskom či provensálskom štýle, predstavujú nám „záhrady“ vysypané štrkom a „ozdobené“ balvanmi alebo nás „nútia“ pravidelne kosiť náročný trávnik. Niektorí si dajú vnútiť takéto predstavy využitia pozemku pri dome, lebo je to vraj moderné.
Veľký význam pri rozhodovaní, ako využiť záhradu, má aj veľkosť pozemku, ktorý máme k dispozícii. Ak máte rodinný dom v modernom satelite, v podstate súkromnom väzení s betónovým plotom okolo a strážnou službou, tak na 200 metroch štvorcových popri múroch veľa zázrakov nestvoríte. Ak ale máte k dispozícii starý vidiecky dom s veľkým pozemkom dozadu, situácia je diametrálne odlišná. Starý dom nemusí znamenať nemoderné bývanie, zato takýto pozemok už nepredstavuje pravidelné výdavky bez úžitku, ale zdroj do domácnosti.
Dnešní ľudia ako keby zabudli, že väčšina z nich pochádza z vidieka. A pozemok bol jedinou možnosťou živobytia. Práca na poli, lúkach či v lese zabezpečovala rodine hlavne potraviny a suroviny, a predajom časti produkcie aj peniaze na nákup vybavenia, náradia či iných potravín. Vzaté do extrému, človek s dostatočne veľkým pozemkom, zdravý a silný, nič iné nepotrebuje, aby prežil a nebol hladný. Moderné vymoženosti vo forme daní, poplatkov a platieb za rôzne služby možnosť úplnej samostatnosti výrazne redukujú, ale najväčšie obmedzenia sám sebe kladie človek tým, že sa obmedzuje vo svojich predstavách na jednoduché riešenia. Pritom možnosti sú aj dnes veľmi široké, aj čo sa týka produkcie potravín svojimi rukami.
Pestovanie zeleniny je sezónna záležitosť
Zeleniny je mnoho druhov a rastie od jari do jesene, záleží od toho, čomu dávate prednosť. Mnoho ľudí považuje pestovanie zeleniny za najjednoduchší spôsob prilepšenia si do kuchyne. Nemusíte ani semenáriť, nemusíte pestovať všetko od výsevu vlastných alebo nakupovaných semien, môžete si kúpiť hotové priesady a tie vysadiť do pôdy pri dome. Na trhoch sú bežne takto dostupné nie len paradajky a papriky, ale aj kaleráby, karfiol, uhorky, cukety, tekvice, baklažán… Výhodou aj nevýhodou súčasne u zeleniny je, že v našich podmienkach sa jedná v podstate o letničky, jednoročné rastliny. Na jar vysejete alebo zasadíte a na jeseň je po nich, neprežijú zimu a chlad.
Takže ak pre ich pestovanie zvolíte miesto, ktoré sa vám prestane páčiť alebo zistíte, že je nevhodné pre rastliny, nie je nijaký problém budúci rok pestovať zeleninu na inom mieste. Pravda, miesto pre vyvýšený záhon by ste si mali dobre premyslieť, lebo ten presťahovať nie je také jednoduché, najmä ak sa nejedná o módny prvok, ale skutočne poriadny vyvýšený záhon so všetkým, čo k nemu patrí. A pokiaľ skutočne neviete, ktoré miesto je pre zeleninu najvhodnejšie, prípadne kde a ako budú na jej pestovanie vplývať rôzne tiene, na začiatok môžete zvoliť pestovanie zeleniny vo vedrách. Tie môžete kedykoľvek premiestniť, vyskúšať si všetko a možno sa vám takáto metóda zapáči ako trvalé riešenie aj boja proti škodcom.
Tým, že je zelenina prevážne sezónna záležitosť, znamená to každý rok ten istý kolotoč. Výsev semien, vypestovanie sadeníc, vysádzanie sadeníc do záhonov, starosť o sadenice a zavlažovanie, zber úrody, odkladanie semien pre budúce výsevy, likvidácia zvyškov rastlín do kompostu.
Mnohí by iste ešte pridali rýľovanie, pravidelné okopávanie, na jeseň orbu, prípadne použitie rotavátora. To, že je niečo bežné, ešte neznamená, že je to normálne. Všetky tieto často používané procesy, vraj nevyhnutné pre pestovanie zeleniny sa ukazujú v súvislosti so zmenou klímy ako kontraproduktívne. Dovolím si tvrdiť, že mnohým pestovateľom zelenina rástla nie preto, že pleli, okopávali a rýľovali, ale napriek tomu, že to robili. V podstate si likvidovali pôdu, jej mikrobióm a humus, vypúšťali vodu do ovzdušia, aby ju následne dodávali hadicou. Lenže pôde už rezervy došli. V potokoch nebýva v lete voda, niektoré studne vyschýnajú pod náporom zavlažovania, v suchej pôde sa zelenine nedarí.
Tento odstavec nemal byť na odstrašenie od pestovania zeleniny. Mal vás nasmerovať na jedine možné a správne riešenie: Regeneratívne a permakultúrne pestovanie zeleniny, ale aj ovocia. Teda zamulčovanie pestovateľských plôch, aby tam nerástla burina a neodparovala sa voda, teda aby ste nemali dôvod okopávať a nemuseli (tak často) zavlažovať. Skrátka aby práca v záhrade bola ľahšia a jednoduchšia a dávala zaslúženú odmenu v podobe bohatej úrody.
Ovocie dopĺňa základnú zeleninu
Rovnaké permakultúrne zásady môžete využiť i pri pestovaní ovocia a pri výsadbe nových ovocných kríkov a stromov. Uľahčí vám to starostlivosť o ne a zvýši objem aj kvalitu úrody.
Veľkou výhodou ovocia je, že ich donori, teda kríky a stromy, sú viacročné a dlhoveké rastliny a pri správnom prístupe sa im netreba venovať celý rok, ani každý rok, ako je to pri zelenine. Pre mnohých záhradkárov je strašiakom každoročný rez stromov a kríkov, ale ako som už spomínal, že je niečo bežné, neznamená to, že je to normálne. V krajnom prípade strihať nemusíte vôbec, no minimálne prvý „výchovný“ rez, ktorým založíte tvar dreviny a korunu stromčeka, a potom o ďalších pár rokov omladzujúci rez, zvládnete aj pomocou intuitívnych videí na Youtube.com.
Na rez sú náročné moderné nízkokmenné stromy, bujno rastúce na slabo rastúcich podpníkoch. Ak zvolíte staré odrody, tie sú na takéto ošetrovanie nenáročné a nezriedka sa ich aj desať rokov nemusíte dotknúť. A zavlažovanie potrebujú tak prvý či aj druhý rok, v závislosti od počasia v roku.
Čím širší sortiment ovocia si zasadíte, tým väčšmi budete odolní voči rozmarom počasia. Či už sú to jarné mrazy, sucho, krupobitie alebo prízemné mrazy. Alebo nezvykle daždivé počasie. Dôležité je, že každej drevine vyhovuje viac iný druh počasia, každá kvitne v inom období, a dozrievajú tiež nie naraz. Takže ak náhodou kvitne jedna odroda čerešne v období chladu a včely nelietajú, môžete mať úrodu na inej neskoršej čerešni. A podobne je to s jablkami či hruškami, ale aj marhuľami a broskyňami. A tiež so slivkami. Ale to nie sú jediné druhy ovocia, sortiment môže byť veľmi široký. A čím širší ho máte, tým ste viac nezávislí od supermarketov a ich cenovej politiky.
Vďačným ovocím sú škrupoviny. Teda vlašské orechy, lieskové orechy aj gaštany. Ľahko sa pestujú a úroda sa dobre a ľahko skladuje. Takže nemusíte mať problém s tým, že treba všetko naraz pozbierať a skonzumovať alebo spracovať. Odložíte si na neskôr 😉
Rovnako je to aj s drobným bobuľovým ovocím. Čím širší sortiment a viac odrôd, tým menej ste náchylní na neúrodu a nedostatok vitamínov a minerálov aj energie. Od skorých zemolezov cez jahody k sortimentu muchovníkov máte už na jar dosť ovocia, kým začnú plodiť ovocné stromy. A ak si netrúfate na zeleninu alebo vás jej pestovanie nebaví, dajte si do záhrady ovocné kríky. Prísun čerstvého ovocia s vitamínmi budete mať zaručený a budete ušetrení od „námahy“ permakultúrneho pestovania zeleniny.
Keď sa povie „pestovanie v záhrade“, nemusí to nutne znamenať drinu so zeleninou. Jednak sa to dá aj inak, jednak máte možnosť zadovážiť pre seba a svoju rodinu aj iné plody záhrady. A všetko, čo si vypestujete sami, nemusíte kupovať a platiť za to. Takže aby si vaša rodina pochutnala na plnej mise jahôd, nemusíte ani nadčasovať, aby ste na to zarobili, ani chodiť na samozber a platiť za to svojím časom a benzínom. Naviac, mnohé druhy ovocia sa ani nepestujú tak, aby si ich ľudia mohli ísť nabrať a zaplatiť.
