Vlhké a teplé počasie, ako vládne na jar, spôsobuje nie len bujný rast kríkov a vytvára nové výhony ovocných stromov, ale má na svedomí aj prudký rozvoj cicavých škodcov týchto rastlín – vošiek. No skôr, kým siahnete po chemickom postreku v snahe zabrániť im škodiť vašej záhrade, zvážte prirodzenú cestu. Vyžaduje pevné nervy, no má dlhodobé úspešné účinky.
V prírode má každý tvor svojho prirodzeného nepriateľa – predátora, ktorý tým, že sa ním živí, udržuje rovnováhu pôsobenia škodcov a poškodzovanej rastliny. Samozrejme, že z krátkodobého pohľadu niekoľkých dní sa môže zdať, že to tak nie je, ale v celkovom dlhodobom pohľade každý nás zásah proti škodcovi nakoniec môže škodcu podporiť a svoju úrodu namiesto ochrany v podstate sami zdecimujeme.
Samotná voška má zaujímavý vývojový cyklus a v jednej fáze ich môže byť zrazu naraz veľa. A záhradkár ľahko podľahne panike. Ale kde je problém, tam za ním ide aj riešenie. V prípade vošiek sú to lienky. Hoci pohľad na napadnutý ovocný strom hovorí, že vošiek je priveľa a lienka len sem-tam jedna. A to nemôže stačiť.
Ale zdanie môže klamať. Príroda je dobre vymyslená, ak je niekde priveľa potravy, zvýši aj počet stravníkov. A tak onedlho po invázii vošiek na šťavnaté prírastky našich kríkov sa objaví nová populácia mláďat lienok, ktoré majú vysoký apetít. Hovorí sa, že jedna larva spotrebuje za deň až štyridsať vošiek, a nie menšiu chuť na dobré sústo majú aj dospelce lienok. A tak už o dva týždne môže rovnaký krík vyzerať úplne inak.
Všade plno lariev lienok, všade zvyšky vošiek, na ktorých si pochutnali. A o ďalší týždeň už je krík bez lienok, ktoré sa museli presťahovať na iné miesto, kde je potravy ešte dosť. Napríklad k susedom. Čo môže byť pohroma. Nie pre suseda, ale pre lienky.
Ak totiž ľudia nemajú dosť znalostí aj napriek svojmu vzdelaniu, napríklad poľnohospodárskemu (alebo práve pre to?) alebo preto, že nie sú schopní si dôležité vedomosti naštudovať z literatúry alebo internetu (však už majú dávno po promócii, ergo všetko vedia) alebo nesledujú záhradkárske magazíny a dávajú prednosť rôznym kvazihumorným seriálom, tak siahnu po prvej pomoci – insekticíde. A chemickým postrekom zlikvidujú populáciu vošiek, ale aj lienok, svojich pomocníkov.
Rozdielnosť vo vývoji populácie vošiek a lienok spôsobí, že už o dva týždne budete musieť siahnuť po ďalšom postreku, lebo po prvom vašom hrdinskom zásahu proti škodcom lienky presilovku vošiek jednoducho nezvládajú. Takže preživšie jedince dorazíte, pravda spolu s aktuálnym štádiom živých vošiek.
A o taký mesiac tu máte znova inváziu. Lienky ste zdecimovali, vošky sa „nakotili“ a veselo úradujú na vašich ovocných stromoch a kríkoch. A ani tie od vašich skúsených a skutočne vzdelaných susedov, ktorí lienky chránia, prilietajúce jedince, hoci sa ako snažia, vaše rastliny neochránia a žiaľ, ani vy je. Opakovaným postrekom, „lebo musím“, zničíte aj posledné kusy lienok, aby sa náhodou nestihli namnožiť pre budúci rok, a zničíte aj nejaké tie vošky, ovšem tie sa znova onedlho dostanú na vaše stromy a budú nerušene pokračovať v hodovaní. Lebo už im nikto nebude brániť. Lebo vy ste vyvinuli úsilie, minuli peniaze a funguje to? Nie, lebo stále máte vošky.
Ľudia rok čo rok opakujú rovnaký postup a rok čo rok dostávajú rovnaký výsledok. A ani ich len nenapadne zamyslieť sa nad tým, čo robia a akú dostávajú spätnú väzbu.
