Opad z ihličnatých stromov – smrekov, borovíc a okrasných konifier spôsobuje okyslenie pôdy. V ich blízkosti sa preto darí len máloktorým trvalkám. Tieto zákutia záhrady však možno využiť čisto prakticky na pestovanie drobného ovocia – kanadských čučoriedok. Tie naše lesné na záhrade nevyrastú. K svojmu rastu totiž potrebujú konkrétne druhy stromov a mikroskopických pôdnych húb, s ktorými žijú v úzkom a nevyhnutnom vzťahu – Mykoríza. Presádzať čučoriedky z lesa je zakázané a z vyššie popísaných dôvodov by takýto pokus rovnako skončil pestovateľským neúspechom.
Kanadské čučoriedky sa od lesných brusníc odlišujú. Arómu aj chuť majú trochu slabšiu. Plodstvo kanadských čučoriedok je však bohatšie, bobule obsahujú množstvo vitamínov, a tak predstavujú zaujímavú alternatívu pre každého, koho omrzelo pestovanie ríbezlí alebo malín a zatúži sortiment svojho ovocia rozšíriť. Nezanedbateľný je aj estetický efekt samotnej rastliny. Ozdobné sú kvety, plody a tiež na jeseň do červena sa farbiace lístky.
Výber vhodných kultivarov
Záhradné čučoriedky (botanický názov je brusnica chocholíkatá (Vaccinium corymbosum)) pochádzajú zo Severnej Ameriky. Podľa doby dozrievania plodov sa odrody delia na skoré, stredne skoré a neskoré. Všetky kultivary sú mrazuvzdorné a čas zberu záleží tiež na nadmorskej výške, v ktorej čučoriedky pestujeme.
Najvyššie porastú na oslnených i mierne zatienených stanovištiach. Prospeje im výskyt kyslomilných kríkov v ich blízkosti (napríklad rododendrony alebo azalky). Čerstvo vysadeným kríkom vytvoria prirodzenú mikroklímu a ochránia ich pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi. Plody kanadských čučoriedok môžeme zberať od začiatku júla až do začiatku septembra, výška väčšiny odrôd sa pohybuje medzi 1 až 2 m. Odporúča sa vysadiť viac rôznych kultivarov a pozorovať, ktoré v daných podmienkach plodia najlepšie. Tak budeme mať možnosť zberať úrodu v dlhšom časovom úseku.
Nepodceniť výsadbu
Čučoriedky vysádzame do vopred pripraveného priestoru. Je nutné vykopať jamu a vyplniť ju zmesou substrátov s obsahom organických látok. PH pôdy by sa malo pohybovať okolo 5, kyslejšie substráty je nevyhnutné privápnit. Ak je naopak okolitá pôda viac zásaditá, treba jamu vyložiť izolačnou fóliou s otvormi na dne pre odtok vody.
Pre dve sadenice je ideálne vykopať jamu širokú asi 1,5 m a hlbokú 0,4 až 0,5 m. Pri vysádzaní väčšieho počtu kríkov sa čučoriedky sadia do sponu a vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami by sa mala pohybovať okolo 1 m.
Dno jamy sa pokrýva asi 10 cm hrubou vrstvou piesku alebo štrku, aby mohla odtekať prebytočná voda. Ďalej sa pridáva zmes záhradnej zeminy, borovicovej hrabanky (ak sa na pozemku nenachádzajú borovice, do lesa pre ňu nechodíme. Použijeme špeciálny substrát pre vresové alebo iné kyslomilné rastliny). Ďalšiu výplň jamy tvorí rašelina a piesok. Optimálny pomer všetkých zložiek by mal byť asi 1: 2: 2: 1.
Výsadbu urobíme na jeseň alebo na jar. Pre pevnejšie zakorenenie je lepšia výsadba jesenná. Záhradníctva dodávajú dvojročné kríčky vysoké asi 50 cm v kontajneroch. Koreňový bal sa odporúča najskôr premnúť a opatrne od seba oddeliť jednotlivé korienky. Po usadení do substrátu je nevyhnutné okolie sadeníc prekryť dôkladnou, minimálne 10 cm vysokou vrstvou mulča. Najlepšie je borovicová alebo smreková kôra, ale možno použiť aj štiepku alebo piliny.
Starostlivosť o kanadskej čučoriedky počas rastu
Čučoriedky primerane zalievame. Prihnojujeme ich prípravkami určenými priamo pre kyslomilné rastliny. Obsahujú prvky v známom zložení – dusík, fosfor, draslík, a navyše železo a horčík. Čučoriedky neokopávame. Majú plytké, veľmi citlivé korene – narušovaním pôdy by sa mohli poškodiť. Preto je dôležité udržiavať stabilnú výšku vrstvy mulča. Mulč ochráni korienky, zabráni rastu burín a udrží vlhkosť.
Čučoriedky sa množia vegetatívne. Najvyššie porastú, ak ponecháme každý rok iba 3 až 4 nejstatnejšie výhony. Slabé alebo poškodené výhony na jar odstránime. Po štyroch rokoch od vysadenia by sme na kríkoch mali ponechať maximálne 6 výhonov a pripevniť ich k tyčkám či inej opore.
Recept na čučoriedkové víno
Náplne do koláčov a knedlí, marmelády alebo rôzne sladké omáčky. To všetko sa dá z čučoriedok vyrobiť. Čo ale v prípade nadúrody fialového ovocia skúsiť čučoriedkové víno? Návodov je veľké množstvo, je potrebné ich vyskúšať a nájsť si ten osvedčený. Odmenou bude netradičné, voňavé a mimoriadne chutné ovocné víno.
Všeobecný návod na výrobu čučoriedkového vína
Príprava muštu
Na prípravu suchšieho ovocného vína si pripravíme 2 diely čerstvých alebo mrazených čučoriedok a 1 diel cukru. Na 4 l vína budeme potrebovať asi 1,5 kg čučoriedok a približne 0,6 až 0,8 kg cukru. Obsah cukru rozhoduje o obsahu alkoholu v budúcom víne, a tým aj o jeho trvanlivosti.
Čučoriedky zbavíme všetkých nečistôt a uložíme ich do nádoby (zatiaľ nie do kvasnej, postačí obyčajné vedro). Môžeme ich rozdrviť, ale hlavne nemixovat – semienka musia zostať v celku, aby víno nezískalo nežiaduce horkastú príchuť. Niektoré návody odporúčajú umiestniť celé čučoriedky zvlášť do nylonového alebo gázového filtračného vrecka. Čučoriedky zalejeme približne 2,5 až 3 l vriacej vody s rozpusteným cukrom. Zmes dôkladne premiešame a ak sú čučoriedky v sáčku, po vychladnutí vody ich pomačkáme, aby pustili šťavu. Nádobu zakryjeme utierkou a cez noc necháme odležať (tento proces sa nazýva „naležanie“).
Ďalšie prísady
Aby správne prebehol fermentačný proces, postupne pridávame nasledovné ingrediencie:
Vinné kvasinky
Živnú soľ (dusičnanové alebo ortofosfátované soli) pre zefektívnenie kvasného procesu
Pomarančovú alebo grepovú šťavu, ktorá urýchli fermentáciu a zintenzívni ovocnú vôňu výsledného produktu.
Čerstvú citrónovú kôru pre zvýraznenie chuti
Tabletu disiričitanu (alebo metadvojsiričitanu) draselného. Tá uvoľňuje oxid siričitý, a pôsobí tak ako zábrana rastu baktérií čiže konzervant.
Enzým pektinázy brániace usadzovaniu kalu a zrážaniu pevných častí. Disiričitan draselný, živnú soľ aj pektinázy možno kúpiť v špecializovaných vinárskych obchodoch.
Kyselinu citrónovú
Fermentácia
Po odležaní do zmesi pridáme vínne kvasinky pre červené víno (rozmiešané v šálke varom prejdenej grapefruitovej alebo pomarančovej šťavy). Kvasinky v šálke necháme rásť pri izbovej teplote, za 2 dni sa na povrchu vytvorí pena. Potom ich nalejeme do muštu zbaveného hrubých nečistôt. Ďalej pridáme jednu mletú tabletu disiričitanu draselného, čajovú lyžičku pektinázy, pol čajovej lyžičky kyseliny citrónovej a citrónovú kôru. Všetko dobre premiešame. Nádobu zakryjeme utierkou a opäť uložíme do temna na 3 až 7 dní. Raz za deň premiešame.
Po týždni vyberieme vrecúško s ovocím. Mušt precedíme cez jemné sitko a tekutinu nalejeme do demižóna. Demižón uzavrieme kvasnou zátkou a necháme približne 2 mesiace kvasiť pri izbovej teplote (21 až 23 °C). Po tejto dobe je víno hotové a môžeme ho rozlievať do vysterilizovaných fliaš. V tých by ešte víno malo pred konzumáciou minimálne 3 mesiace dozrievať. Ovocné vína obsahujú asi 11 až 13 percent alkoholu.
